snažíš sa zo mňa dostať i to, čo nehovorím svojim priateľom,
uprostred miestnosti, kde žijem sám s tmavými múrmi,
časť zo mňa sa stratila.
Každý deň na inom mieste, kde si ju rozniesla slovami,
fiktívna realita môjho života.
Možno až príliš drastická a dramatická,
zrazu si pre všetkých jediná moja záchrana,
aby som sa nestal tým, čo si zo mňa urobila ty.
Nepatrí mi krv, mäso ani moje oči,
žijúce orgány, ktoré tepali a duneli v mojom tele.
Uložený ďaleko do domova, pohodený na bielom pruhu.
Keď sa moja pravda, začala vynárať von z môjho tela,
a moje spomienky transformovať do teba.
A teraz, som zlý na to, aby si ma milovala,
Zlámem si vlastné srdce aby som ťa dostal z krvi,
mäsa, kostí, myšlienky a spomienky!
Zanechaný osamote, napospas živím bičom,
skormútený a chorý uprostred sťahujúcich sa stien,
sa tvoja časť zo mňa stáva realitou.
Nikto sa nenašiel, kto by vyliečil moje choré srdce,
ako nedokážem opísať presný pocit môjho zhnusenia.
Udržujem si vzdialenosť od tvojich lží,
moja osobnosť polámaná na kusy,
udržujem si relatívny odstup od tvojich slov, ale telo...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár