Deduško mal velmi dňležitú úlohu,a to,že každý večer,otvoril svoju zaprášenú,molami preplnenú knihu rozprávok a z času na čas prečítal svojim milým ovečkám nejakú schizofrenickú rozprávku z pera jeho vernej vnučky,s krycím menom-chillipaprika....
Ale kedže zem sa netočí,tak ako by sme chceli,a tiež,stále nechce vykuknút to rakovinotvorné slnko,nič nejde tak,ako by deduško a jeho vnučka chceli.A tak deduška už pomaly prestáva bavit čítat Chillipaprikine chorobné výplody o jej psychotickom živote,ktoré naposledy ocenilo len pät detúrencov...A detúrence,ktoré deduškova vnučka uznáva/čo v preklade znamená,že ich má vyvesené v záchode a každý den na nich zbožne pozerá // jej výplody nepočúvaju..
Ale aby Chillipaprika nebola privelmi zlá,tak musí uznat,že už pár jedincov ktorých uznáva,sa vyjadrilo aj k jej blogom pár
Ale Chillipaprika je natolko nenažraná kukurica a túžiaca po megasláve,ktorá sa nikdy neobjaví //len tu hnusne zaplna server svojimi nelogickými dielami,a každú chvílu čaká,že ju admin vykopne,a zmarí jej aJ POSLEDNé NáDEJE na zaradenie sa medzi naozajstných umelcov birdzu //
čiže po tomto hnusnom sabalutovaní,po ktorom sa milá Chillipaprika morbídne vyfackala,a ponádávala do sfetovaných veveričiek a nenažraných potkanov,sa rozhodla,že začne tým,že prezradí viac o sebe
A tak,pri svetle lampy,krčiaca sa v kúte babkinej hnusnej perníkovej chalúpky,začala písat pštrosím brkom//včera s ujmou na zdraví pštrosovi vytrhla chlp aby mohla ním písat //
A tak po naškriabaní svojho ,,veldiela" zašla za svojím deduškom,ktorý s frflaním na svoju prageneráciu, zobral jej škrabopis,sadol do svojho rozpadnutého kresla,pohladkal pivné brucho,pomasíroval osteoporozou napadnutú chrbticu,a začal prefajčeným hlasom čítat...
Bola raz jedna velmi chudobná osada,menom Bangladéš..neboli tu sprchy,na vykonávanie svojich biologických potrieb chodili obyvatelia za svoj plot,a čiže sa z tade vždy šíril neznesitelný zápach...VšETCI žili v bunkroch pod zemou,lebo cez den boli neznesitelné horúčavy,a v noci strašné mrazy..
V osade bol iba jeden hypermarket,ktorý však vlastnila Ruská mafia a všetko tam bolo neskutočne predražené.A vedla toho hypermarketu sa narodilo v mrazivej noci už na pohlad degenerované bábätko...
číM BOLO väššie a väčšie tým vyzeralo viec retardovane.Neskutočne dlhe pahýle,ludovými masami prezývané-ruky,a ixavé nožičky a ku tomu jedna sklenená.Ked raz vonku stála pri storočnej breze,tak do nej udrel blesk,a odvtedy má kučeravé vlasy,.,
O tom ako škúlila,a že vyzerala ako leňochod popísala milá chillipaprika už vela....
V škôlke mala raz vela kamarátov a raz málo...ale jeden podobne degenerovaný škriatok,prezývaný vraj chlap,bol za jej skorého mladi,jej super kamošom....
Spolu sa bili,rozbíjali preliezky,vzájomne si ničili pieskové hrady..V škôlke,ked mali spat,chillipaprike trčali jej pokrivené nožičky z postielky...a tiež..spinkavála svoje krásne sníčky sama v rohu s pavúkom Maximiliánom a jeho družkou Elvírou...ALE RAZ sa stalo niečo zvláštne..skrytý sadistický potkan s tvárou nosorožca,ktorý volali učitelka,posadil jej naj kamoša oproti do postele....a tak už milá vnučka nezaspinkávala sama ...
A raz ked s tým škriatkom boli pri Bangladéšskej krčme,teda za jej zadom,kde chodili všetci ožrani vrátane jej deduška cikat
a v tom okamihu napadlo chillipaprikinu zohyzdenú mysel,fatálna myšlienka...že sa vyskúšajú s jej takisto retardovaným kamošom bozkávat ako dospelí..
A tak škriatok menom chalan priblížil svoje slintavé pery k slintavým perám Chillipapriky,ehmm..mohla hlupana jedna po roku umyt svoje plesnivé zuby ..a obaja tak nejak divne pokrútili nimi
Vzápätí však obaja zhnusene odskočili,s fretkovským výkrikom,že čo preboha na tom vidia tí dospelí????
Obaja si ešte desat minút utierali ústa,a doma si ich vydezinfikovali roztokom zo žabích výkalov
Ked po dlhom čase milá deduškova vnučka znova stretla toho škriatka,ani sa jej nepozdravil..škoda slov...
A tak to by už bol pomalinky koniec dalšieho fanatického príbehu z brka už vyššie spomínanej Chillipapriky
Deduško po prečítaní jej príbehu sa usmial na svoju zdegenerovanú vnučku,a posadil si ju na svoje pivné brucho,a spoločne sa začali hojdat na prehnitom kresle...ktore fakt fungovalo z posledných síl
A povedal svojej vnučke,že napriek všetkým jej postihnutiam ju má rád,a tu nejde o jej fyzickú degeneráciu ale o psychickú..A tá je vraj tak skvelá,že by na tom nič nemenil........
........................KONIEC...
Blog
Komentuj
10 komentov k blogu
1
drbna
10. 7.júla 2007 18:35
hzké ..toto sa mi najviac páči :"skrytý sadistický potkan s tvárou nosorožca,ktorý volali učitelka.."
Napíš svoj komentár