Sú ako smrť. Úplne všade. Len s malým rozdielom, Oni majú dve nohy po ktorých kráčajú, ale ..aj to využívajú len na to, aby nás naštvali, aby sme nepocítili ticho odpočinku.
Nútia nás žiť so zrýchleným tepom, MY sme totiž tí, ktorí nemajú právo na radosť.
Žijeme len v smútku, topíme sa vo svojich trápeniach. Zabúdame na lásku, veď Oni nás kŕmia nenávisťou.
Naše ústa nesmú nikdy padnúť v úsmev, taká slabosť! Až to v nich vrie keď to vidia.
Zaťažujú nás intrigami a ohováraním až nás z toho bolia mozgy. Berú nám všetko čo má cenu inú než zlato ..hm, vlastne aj to. A chcú viac! Kedy pochopíme, že nikdy nestačí??
Nikdy nemali srdce. Veď na čo mať takú vec, ktorú nikde nevyužijú. Ničiť vedia aj bez neho. Vycvičení životom upírov, ktorí nás celých vysajú. Do poslednej kvapky prejavu ľudí. Ale veď sú králi špiny, choré potkany, skaza tvorstva.
Tak sa teda tráp kým ešte vnímaš, máš právo akurát tak byť ticho. Ešte cítiš? To je super, mal by si však vedieť, že posledné čo pocítiš bude to, ako Ťa Ničia.
Šialenci večne obklopení tými svojimi úzkoprsými kamarátmi, pritvrdilými hlupákmi plávajúcimi okolo žralokov na love.
A tie ich reči, to mi mali vziať rozum ako prvý. Nie ...nie, takto to nejde, sme predsa bábkami v rukách Pánov Všemohúcich. Tak dvíhaj ruky ako máš. Skáč ako pískajú, čo nevidíš kto má vždy pravdu? Netvár sa tak nechápavo a kráčaj. Rob čo máš, lebo sa pod tebou prepadne most hriechu, ktorý nám po kúskoch stavajú. A čo keď nepôjdeme? Skočia z neho? Mohli by....
My by sme však boli pri nich „tí porazení“ ..Len teraz neviem, či je to skutočne prehra, lebo ja sa cítim ako víťaz!
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.