Sadla som si ako vždy na jednu parapetnú dosku a nohy si vyložila na tú náprotivnú.Zapálila som si jednu koncentrovanú rakovinu pľúc na hladný žalúdok a vdýchla ten voňavý, chutný, smrad do tela...pomali začalo slnko ukazovať svoje hnátiky a ja som si ten balet tepla užívala ako to len šlo...bolo asi 5:30 a práve sa so mnou zobúdzali vtáky, vrieskajúce balady o tichu...
Odrazu som mala plnú hlavu myšlienok...bola som šťastná možno to sposobili tie utíchnuté orgazmy, ktorých voňa sa vznášala v rannom vzduchu...možno to boli tie vtáčatá...možno len pocit zmierenia...no bolo to úžasné...
To ťažké ráno sa zrazu zmenilo na baladu, tanec, život, a ja som sa v tom tanci túžila zmietať ako vodný pólista pri zápase o loptu...Možno je to zvláštne no po tom všetkom čo sa dialo v poslednom čase, toto bolo konečne to záchranné lano, ktoré som tak potrebovala...možno bolo skryté v tej cigarete a možno vo vzduchu a možno som si náraze do toho kufra trafila správne miesto a všetko to hnusné sa odrazu uvoľnilo...
Hodila som cigaretovú mŕtvolku medzi ostatné na ich pohrebisko pod balkónmi ešte raz sa pozrela a usmiala na svet zabuchla som balkón, ľahla si na posteľ, vzala som dosku na kreslenie, jeden papier, ktorý zíval prázdnotou, napísala naň dátum a začala písať...
List mojej láske...
...na obálke bolo napísané: Ústav na výkon trestu odňatia slobody...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár