Dozvedela som sa to asi pred troma alebo štyrmi mesiacmi...zaspávala som a moj priateľ mi do spánku šepol ,,Dlho sa neuvidíme" v tej chvíli som sa zobudila a nedala mu pokoj až kým mi všetko nevysvetlil...prvá reakcia bola samozrejmá...veď predsa vedela som, že my všetko zvládneme...no zaspať som nevedela...sadli sme si spolu v noci do obývačky a tam sa rozprávali...on rozprával potichu ...a... pomali...ja som dýchala potichu... a ...pomali...vyfajčili sme zopár cigariet, umyli si zuby a pritúlili sme sa...silno a tak akoby nám nič nemohlo ublížiť...
prešlo pár týždňov...večer mi podal papier...bolo na ňom napísané Výzva na nástup do výkonu trestu odňatia slobody...Nebol vrah...nikoho neprepadol ani neznásilnil...len podľahol prachom...tak ako by to urobil každý...no on mal smolu, že kryl svojimi podpismi ľudí, ktorý sú nedotknuteľnými...nikdy nikomu neublížil..je to ten najčistejší človek....a predsa...
ten papier som preletela očami nezamýšľala som sa nad slovami čo boli na ňom...Zamýšľala som sa len nad jedným dátumom...bolo to presne o tri dni...o tri dni som ho nemala vidieť na 2 roky...niekto si ani len nedokáže predstaviť ten pocit a ja som mu čelila v plnej jeho kráse...zúril hádzal do mňa kamene a ja som sa nestihla schovať...len som stála a každý jeden šuter tak bolel...v srdci...v duši...len som si ho pritúlila a povedala že to zvládneme...no sama som nevládala nič viac...no v tom, že my všetko prekonáme...som mala úplne jasno...
v ten večer som nevedela zaspať...zobudila som sa skoro a pozerala na jeho zavreté oči...spinkal...ticho ako malí baranček túliaci sa k mame...nevinne a nádherne...pritlačila som sa k nemu pobozkala ho na pery a nadýchla sa jeho voňe...asi to cítil reflexne si ma otočil a pritiahol k sebe pobozkal ma do vlasov a povedal len dve slová...MILUJEM ŤA...a ja som mohla znova zaspať cítila som sa nedotknuteľná...
tie dva dni prešli ako voda...napísali sme spolu žiadosť o odklad aby sme mohli povybavovať ešte nejaké veci...
V pondelok mal byť ten deň...mal odísť...so žiadosťou prišiel na miesto kde mal súd...čakala som na rozhádzanej posteli u nás doma...mala na sebe jeho pyžamo a voňala vankúše, ktoré boli ešte teplé ním...
len som čakala a verila...
čakala a umierala....
čakala a znova sa nadýchla...mali sme pred sebou ďaľšie dva týždne...
verte mi keď ste v situácii ako my...volili by ste to isté čo ja...komplikáciu no istotu, že ešte dva týždne budete mocť byť s dušou ktorá sa obíjíma s tou vašou....
....a potom až o rok alebo dva....
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár