len tak...pozerám ako mi uteká cesta ako mi vietor fučí do vlasov...ako mám pustenú hudbu a klepkám po volante...ako mi je krásne...po dlhom čase naozaj krásne...
Už je to dva mesiace...čo si v base...kurva...milujem ťa...
a neviem prečo sa usmievam aj keď by som mala močiť vankúš slzami...
...som zmierená..prijala som...
preto to už nerobím...preto nežmolím v rukách sveter v, ktorom si naposledy so mnou bol...preto už niesom u nás doma od rána do večera v slzách...preto som dala preč z nočného stolíka ten pohár z poslednej noci kedy sme boli spolu...preto píšem najmenej tri smiešne listy každý deň a posielam ich na tú adresu, ktorú už viem naspamať...asi by som mala z toho mať depku..však..?
Včera som bola na čítačke Hiraxa...odchádzala som odtiaľ usmiata...a zostalo mi to...veď pozri okolo seba...ano máš pravdu ten bordel v izbe si nevšímam...myslím skor tú oblohu a to všetko čo mám...čo má každý z nás...veď sme dokonalí...aj s krivými zubami...veľkým zadkom...pleškou...veľkým nosom... no proste sme nádherní a úžasní...lebo všetci vieme zmeniť svet...ten svoj svet...
aj ja ho mením...lebo už viem, že sme kúzelníci...a, že sa to vážne dá..len treba naozaj chcieť...
no a k tomu prečo sa netrápim..? načo..veď všetko je tak ako má byť...každý problém je tu pre nás...aby nás niečo naučil...už to je u mňa uzavreté...
tak ľudia verte mi...príjmite problémi..inak nebudete šťastní...
a to by ste o veľa prišli..
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár