Smer. Nie, nie politická strana. Ale smer v živote človeka. Čiže mňa. Mala som jasnú predstavu - kam idem, čo tam chcem a hlavne s kým to chcem. Kráčala som po tej ceste niekoľko mesiacov a verila som, že som konečne našla kľud duše, spokojnosť, harmóniu, a že konečne to niekto somnou zdieľa.

Chyba?!
Ako by som Vás počula: ,,Nemala si veriť, keď neveríš, aspoň sa nesklameš!"

Ale ja som veriť chcela. Aspoň raz niečomu v živote!

(Inak, svet je týmto negativizmom celý prelezený! To len na okraj)

Lenže moja viera bola nalomená! Nie tragicky, takže si len fúkam ranu a viem, že ešte to má šancu sa zahojiť.

Keby nebol taký bezcitný! Tak sebecký! Proste, v skratke: opäť ma nechal samú v našom najväčšom meste - kde nikoho nepoznám! Nemám tu kam ísť, takže jediné, čo môžem robiť je, že celý víkend budem upratovať, aby mi tu z toho nejebalo!

Prisahám, že aj keď ho milujem, toto bola posledná kvapka! Viac už neznesiem.

Čo je na tom najhoršie, jemu vôbec nedochádza, čo spravil!!!!

Veď v podstate nič - len šiel na lyžovačku

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
sisel  21. 1. 2012 07:20
Choď aj ty lyžovačku keď on bude doma chcieť byť s tebou.
Napíš svoj komentár