Tak ako po ine dni,ked ma Janka zavola,sme sa vybrali vyvencit jej psa Lea. Nechcelo sa mi prezliekat,ocesat sa ani nic,tak som sla len tak ako som bola.V ciernom tricku na dlhy rukav,cervenych kratasoch a zelenych slapkach.Namalovana este asi zo vcera,neucesena este od rana,som sla za Jankou. Po tom,ako mi dala cokoladku,este nerozpustenu,a povedala ze dneska vyzeram ako fetacka,co ma nemierne pobavilo,sme sa vybrali na nase miestecko pri Zitave.
Cestou sme stretli slniacich sa ludi,ktori sa na tom briezku striedaju asi na tri zmeny smiley:,labut(ano,labut na vrabelskej zitave,aj ja som sa cudovala,a ako!) a dokonca kravy.Kravy stoja za povsimnutie.Este nikdy predtym som ich tam totizto nevidela.Boli vazne krasne,a jedna sa snazila podobat na znamu kravu Milku.Len mala troska iny odtien fialovej.Nevadi.Aj snaha sa ceni.Tie kravy boli dve.Janka si ich asi nevsimla.Respektive vsimla,ale len jednu.Lebo asi po piatich metroch co sme presli,zakricala s obrovskym uzasom a nadsenim v hlase: DAALSIAAA!!! bolo to mile vyzerala ako male dieta co prvy krat vidi kravu..a ja som sa nevedela prestat smiat dobre dlh
Po tom,ako sme uz s uplnou samozrejmostou zisli dolu briezkom,troska omocili nohy,vyvalali sa v trave,ako nas Leo ofrkal svojimi slinami,a vselico ine,sa stalo nieco,na co len tak lahko nezabudnem.
Pokojne si lezime v trave,vychutnavame uz asi posledne luce tohto leta,nikym a nicim nerusene...ked zrazu...sa obzriem a...
..
..s obrovskou hrozou a neuveritelnym strachom v hlase zakricim: JAANII!!! a za mnou stal OBROVSKY labrador.Chvilu rozmyslam,asi tu niekde musi mat pana..ale jeho pan nikde.A ja sa neuveritelne bojim cudzich psov!O takych obrovskych ani nehovoriac!Kto ma pozna,vie o com hovorim (teda pisem) Janka s hrozou zachranovala Lea,az moc bojacneho psa,ktory si ale ako jediny zachoval chladnu hlavu a nerobil drahoty.Janka mu dohovarala ejo Lejko nepozeraj sa na neho ..a v zufalstve zachranovala slapky,psa a cigarety.Zapalovac sa jej zial bohu zachranit nepodarilo,lebo sa jej vysmykol a spadol do Zitavy.Jankino zavelenie PODME DOLE! na mna hned zabralo,ako prva som bola pri vode a snazila sa uniknut pohladu toho obrovskeho psa.Ako prve ma napadlo,ze keby nieco,tak cez Zitavu prejdeme na druhu stranu.Lenze akosi mi nenapadlo,ze pes vie tiez plavat So srdcom niekde v uplne najvyssom bode hrdla som len cakala,kedy ten pes po nas skoci.Ked sa k nam zacal priblizovat,nebolo mi vsetko jedno.Ked zrazu..pes si v pohodicke siel a skocil si do Zitavy a zacal plavat.My s Jankou me len rychlo trielili z nasho oblubeneho miestecka prec a celou cestou naspat sme sa nesmierne bavili na tom,ako nas tak dostal jeden pes Prislo nam to tak strasne smiesne,ze sa na tom budeme smiat aj ked budeme stare a zvraskavene babicky.
A ja,ked si na to teraz spomeniem,neviem sa vyhnut huronskemu smiechu,ked si predstavim nas dve,vyplasene na smrt,zachranujuce maleho psa a nase hole zivoty pred psom,ktory nas mal ocividne uplne na haku a vobec sa o nas nezaujimal
..a vlastne to ani nebol miniblog ako som planovala..nevadi
..a vazne dneska vyzeram ako fetacka???
Skutočný príbeh
Komentuj
4 komenty k blogu
2
Očakávam aktuálnu fotku
A s tým psom..niečo podobné som zažil aj ja
A s tým psom..niečo podobné som zažil aj ja
3
si kup neaky kwer a ho odpalis nabuduce az na mesiac ...alebo sprej co je Antidog
4
Takého flegmatika a psa najvhodnejšieho pre deti, ako je labrador sa bojíš? to je už ozaj zlé
Napíš svoj komentár
Ja som skôr opačný extrém, nebojím sa žiadnych psov, ani veľkých, ani bojových plemien, ak nie sú extrémne agresívne.
Normálne aj na ulici pohladkám cudzieho psa, alebo ak je aj na svojom dvore pri svojej bráne a psy ma majú väčšinou radi, ani neviem prečo