--------------------------------------------------
Obraz 1
(zobrazí sa na displeji mobilu)
Lusy: „Prosím“
Tom: „Ahoj Lusy, prosím rýchlo príď! Potrebujem sa s tebou nutne porozprávať.“
Lusy: „Čo sa deje?!“
Tom: „To ti poviem potom, ale prosím, príď rýchlo za mnou do parku.“
Lusy: „Oukej“
Lusy ostala vydesene stáť vo svojej izbe. Po chvíli uvažovania, precitla, a začala sa rýchlo obliekať. Vybehla z bytu.
Obraz 2
Babie leto, v parku sedí na lavičke Lusy (asi 18r). Príde k nej Tom, prisadne si. Lusy je vystresovaná, napätá.
Lusy: „Tak??? Čo sa deje?“
Tom: „no...neviem kde začať...my, väčšinou sa nevídame tak často, ale teraz som proste nevedel komu zavolať. Musím to niekomu povedať, no zároveň nechcem nikomu, aby sa nikto neptrápil. Ale musím, proste musím, lebo inak sa asi zbláznim.“
Lusy: „tak mi to už povedz, lebo sa zbláznim aj ja! (usmeje sa)“
Tom: „toto je vážna vec, ešte som to nikomu nepovedal...ani mojej Láske, proste nikomu!“
Tom sa otočil k nej, objal ju. Držal ju dlho v silnom objatí.
Tom (potichu): „umieram...“
Lusy: „Čo?!?“
Tom ju pustil z objatia, napäť sa posadil. Pozrel sa jej priamo do očí. Obom sa oči leskli.
Tom: „Mám rakovinu...dnes mi to povedali...
Lusy iba nechápavo sedela na lavičke, nič nehovorila.
Tom: „Vidíš, ako to teba zasiahlo! A to si nie sme ani takí blízky, komu to mám povedať??? Nechcem im všetkým ublížiť...ale nechcem to všetko ani tajiť....fakt neviem...“
Lusy: „Povedz to každému, na kom ti záleží. Nemôžeš to v sebe dusiť! Teraz budeš potrebovať oporu.“
Obraz 3
Na mesto sadá noc. Tom sa prechádza pustými ulicami korza. Nikde nikdo, iba občas mačka. Pri kostole už vidí jeho Lásku, pekne oblečenú, namaľovanú.
Obraz 4
Na tomovej ceste domov. Telefonát.
Tom: „nemohol som jej to povedať“
Lusy: „čo??? O čom to hovoríš?“
Tom: „nepovedal som jej to! Teraz som sa s ňou stretol, ale keď som ju videl ako sa kvôli mne nahodila a ako je strašne zamilovaná...(trasie sa mu hlas)...vieš čo by sa stalo, keby som to spravil?!? Veď by sa jej zrútil svet!“
Lusy: „čo si teda spravil? To jej to chceš stále tajiť?“
Tom: „nie. Rozišli sme sa“
Obraz 5
Tom odomkne dvere bytu. Doma sú rodičia.
Otec (kľudne): „Meškáš...“
Tom: „mal som ťažký deň.“
Matka (naštvane): „to ťa ale neoprávňuje meškať! Nejako sme sa predsa dohodli! Ale ty si myslíš, že pre teba pravidlá neplatia, že?!?
Otec: „počkaj, šak on nám to určite nejak vysvetlí. Ták, aký si mal dôvod, že si prišiel o 2 hodiny neskôr domov???“
Tom: „žiadny.“
Matka: „čooo?!?“
Tom (na ceste do svojej izby):
„nemám na to logický dôvod.“
Matka: „Na mesiac máž zakázané vychádzky aj vreckové aj internet!!!“
Otec: „šak to ho naučí...“
Obraz 6
Mesto je zasnežené, prišla zima.
Lusy čaká v kaviarni, sedí za malým stolíkom, objednanú má čokoládu. Príde k nej Tom- je celý biely, na hlave stále čapica, kruhy pod očami.
Lusy: „Ahoj. Ako ti je?“
Tom: „Pýtaš sa ako mi je zdravotne, alebo psychicky, alebo si len myslíš, že sa patrí opýtať sa chorého ako mu je?“
Lusy: „Aj ja ťa rada vidím. (letmý úsmev) A pýtam sa preto, lebo ma fakt zaujíma ako sa máš! To by si už za ten čas mohol vedieť.“
Tom: „oukej, prepáč. Viem, len som v poslednej dobe taký nesvoj“
Lusy sa zatvárila lútostivo.
Tom: „ale už sa cítim lepšie. Fakt!“
Lusy: „Mne preboha neklam! Vidím, že sa ti zhoršuje stav! Čo vravia doktori?“
Tom: „Na to sa ma nepýtaj. Nechcem už hovoriť o chorobe! Už mám dost!
Každí chce vedieť ako mi je, čo rak, ako sa má? Do riti, šak ja nie som len chodiaca rakovina!!! Zaujímajú ma aj normálne veci.
...čo ty, ako sa máš?“
Lusy: „Ja nič, žijem si stále rovnako...ale dozvedela som sa, že tvoja Bývalá, má už nový objav. Všade sa s ním chváli, aký je úžasný, dokonalý, a nikdy nezabudne spomenúť, že je omnoho lepší, ako ty.
Teda to som len počula. Aby si vedel.“
Tom: „ďakujem. Moc to nepotešilo, ale ďakujem.“ (pousmeje sa)
Obraz 7
Chladná zimná noc, vzduch sa zráža pred ústami. Tom ide pešo po zasnežených uličkách starého mesta.
Tom (sám pre seba): „Sranda, ako dlho som tadeto už nešiel.
Naposledy....tuším keď som jej to povedal....hej asi vtedy...
(smutne) to sme boli ešte šťastní. Plní ideálov. A plánov. A teraz? Takto som skončil. Sám. S chorobou.
Hej, je tu ešte Lusy. Ale to je iné. Je jej to vidieť na očiach. Vždy keď ma vidí..(krátka poauza)...prestane byť štastná.
(bezmocne) Čo teraz?! Za čo mám bojovať?! Za koho....?
(naštvane) Posral som to! Hej, poriadne som to posral!!! Hral som sa na hrdinu, a teraz....teraz netuším.....“
Tom vytiahne mobil, volá Lusy. Neberie to. Vyskúša to ešte trikrát. Stále nič.
Prišiel už do stredu lávky na moste. Pod ním rieka. Nahne sa nad zábradlie, pohľad strnulý do vody.
Tom: „hmmm....pozrime že!...je to tu...rýchle riešenie...a bude po problémoch, po chorobe, po všetkom....“
Obraz 8
Lusy sa strhla zo sna.
Lusy: „Nie!!! To sa nesmie stať!!!“
Okamžite zoberie mobil z nočného stolíka. Vytočí Tomovo číslo.
Zvoní.
Zdvihne to jeho Láska.
(rozospatým hlasom) „Lusy, prečo voláš uprostred noci?“
Lusy: „Je tam Tom??? Rýchlo!“
Láska: „Ukľudni sa. Tom leží vedľa mňa...“
Lusy spadne kameň zo srdca, vydýchne si.
Láska: „Musím končiť, aby som ho nezobudila. Skoro ráno ide k doktorovi...“
-----------------------------------------------------
je tam dost chyb, ale to by som musel asi cele prepisat, tak posielam povodnu verziu, ktoru mi pani docentka inac uuuuuplne spicovala
Vymyslený príbeh
Komentuj
4 komenty k blogu
1
dreamagall
21. 12.decembra 2007 21:54
celkom sa mi to páči, určite by sa to dalo vylepšiť ale je to dosť dobré
2
no... nic v zlom ale nepride ti ten namet trosku otrepany? Trochu kreativity, nie? A anglicke mena zasa raz... stale to prisposobovanie cudzim kulturam, hlavne ze mame kalendar plny mien.. a niektore dialogy mi pridu fakt neprirodzene.... ale tak... to je len nazor totalnej laicky, takze to ber s rezervou
3
hmmm , celkom , sice ked sa do toho viacej pusti moze z toho vyliezt nieco naozaj dobre , niektore repliky boli kratke a tk prispievali k ich trosken neprirodzenosti, chapem ze to malo byt asi kratke tak je to v pohode a fajn a k nametu nemam co dodat , len malokomu sa podari prist s niecim turbo oroginalmi vsak sme uz na svete jeden ci dva rocky a nekto zakonite musel byt pred nami , avsak jeden namet moze mat milion spracovani takze tak , sa mi to pacilo , bude pokracko ??? ..) G.
Napíš svoj komentár