Niekedy nedokážeme byť silní lebo sme zlomeni Koľkokrát ti ukazal človek svoju pravú tvár, keď plakal keď sa smial ako zmyslov zbavený... Keď už nevedel ako ďalej keď bol na dne a keď už nevedel co spraviť aby sa zodvihol aby bol lepší lebo bol zmenený a zraneny a strateny.. ... Stratený ako také malé šteniatko Čo nevie nájsť cestu naspäť... Smutny a sklamaný .. Nenasiel porozumenie u nikoho... Moje malé zlatíčko usmej sa bude dobre Smutný a sklamaný stal tam sám ani si nevšimol ze ho ma niekto rád, že niekomu na ňom záleží Že by dal všetko pren. Že by sa obetoval aby sa už necítil ako tieň smutný a sklamaný.. Kde si stratil svoju hrdosť zlatíčko? Prečo sa pozeras tak smutné a zlomene... Kde je ta cesta späť? Ci ju už tak ľahko nevieš nájsť, lebo je znicena a zarasneta.. Lebo už nevidíš ten zmysel tej cesty Moje zlatíčko lame mi to srdce, aj keď ma nevidíš vždy som tu pre teba, aj keď o to nestojís... Vždy je tu niekto kto ťa má rád.. Neviem ci je správne hazardovat nad priepasťou...? Kde stací len nepatrný krok a nikdy z nej nevyjdes celý alebo ta uz nikdy neuvidím Usmej sa zlatíčko, pod sem nech ta objimem nech vies že niekto stojí pri tebe Pri tebe a nikde ide. Slniečko... Ci je noc ci deň, stále nedokážem zabudnúť na ten tvoj úsmev... Na deň ked sme sa prvýkrát stretli... Ci je noc a den úsmev tu zlepší celý deň.. Zahreje pri srdiečku A zlepší deň či už Pochmúrny alebo len taky všedný... Prosím ostaň aspoň na chvíľu.. Zabudnine na všetky nezhody a uzime si chvíľu ktorú mame tým, ze sa budeme doberat a tým ze si budeme trosku robiť zle... Síce ty sa tváris ako anjelik ale pritom ti rožky sa crtaju z hlavy.. . Ach ach čertík máš nekalé úmysly ale ja som anjelik zlatíčko... Síce nie vždy máš svoj deň ale myslím a vidím ze ti veľmi záleží na ľuďoch Mozno si myslíš, ze som uletena ale tie chvíle by som za nič na svete nevymenila. Tie s tebou a strelená ale ver ze tie nápady občas stoja za to. (báseň) Báseň 3 1 1 0 0 Komentuj