Zvoní budík. Ako to ja len neznášam. Každé ráno. Fuj! Ale napriek tomu vstanem aj ked sa mi nechce. Musím. Fakt. Načiahnem sa za ním a nemilosrdne ho vypnem. Tak. Toto si zaslúži za to že ma stále budí. A mne to už ide na nervy. Pýtate sa prečo ho nevypnem? Neviem. Potrebujem ho k životu. Bez neho by som sa zobudila asi o 10-tej.
Ležím,a ani neviem ako - zaspím. Zase. Naštastie iba na 10 minút, lebo potom sa už naozaj ozve: Vstávať! Idešdo školy, zabudla si?
Nie, nezabudla iba som lenivá....

 Úvaha
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár