Iba to auto jej pripomínalo, ako strašne prežila túto nezvyčajne dlhú noc. Stále tomu ale nemohla uveriť. Nie, to sa nemohlo stať. No stačilo keď sa pozrela z okna svojo bytu na Mercedes pri obrubníku a do očí jej bila tvrdá realita. Až teraz sa jej telo hlásiť na zásadnú potrebu - potrebu spánku tak dôležitú pre človeka. Ale ona sa necítila pripravená ísť do postele. Tak ako sa určite ani jej sestra necítila byť pripravená na...
Nie, nesmie na to myslieť. Myšlienka na to čo sa stalo ju vzrušovala, hnevala ale pri tej myšlienke aj veľmi zosmutnela. Načo ju brali do nemocnice, keď je jasné že tam je zbytočne...Ale čo bude robiť ona? To je otázka.
Z myšlienok ju vyrušilo netrpezlivé klopanie. Preboha, kto to može byť tak neskoro v noci?! Zabudla však na to čo prežila tejto noci, takže to môže byť NAOZAJ hocikto. Pomaly sa odšuchtala od okna ku vchodovým dverám, ale pomyslela si, že pred tým ako otorí by sa mala spoza dverí spýtať kot tam je. Cisto z opatrnosti.
- Kto je? -
- Tu je Bob. Otvoríte? - ozvalo sa spoza dverí.
- Aký Bob? Ja nepoznám Boba. -
- Ehm. Bob! Z FBI! Predsa sme sa dnes videli. Po...po tom...čo sa stalo.-
A sakra! Ako som mohla zabudnúť! To je určite z toho citového vypätia. Inak by som určite nazabudla.
- Aha. Co tu chcete? -
- Otvoríte mi? Nie je mi príjemné prekrikovať sa cez dvere. Alebo tam niekoho máte, či nie ste upravená? -
- Nie, nie! Teda...som upravená. Ak sa to tak dá nazvať. A nikotho tu nemám, iba ma udivuje že tak neskoro mi ešte klopete na dvere. -
Otvára dvere. uvidí tam stáť mladého muža - môže mať okolo 26 rokov, vysokého, s hnedými vlasmi a modrými očami. - Zvláštna kombinácia - povie si.
- Prosím? -
- Co? -
- Niečo ste hovorili. Ze je niečo zvláštne. -
- Ja? Nie! Iba som unavená - Proste ten chlapík je sexi.
- To vám verím. Aj ja by som bol unavený. Teda, som. -
- Uhm. Podťe dalej. Nemusíte sa vyzúvať, tu je obývačka. -
- Je mi ľúto toho, čo sa stalo vašej sestre. Pokúsime sa to všetko nejako objasniť - rozhovoril sa Bob ked si sadol na pohovku.
- Mne nie je ľúto toho čo sa stalo mojej sestre. Mne je ľúto IBA mojej sestry. Ale, viete, ona sa vyznačovala tým, že sa často zaplietla do rôznych problémov. Nehovorím že toto je jej vina, teda, zriedkavo je to jej vina, ale ona jednoducho nedokáže žiť ako normálny človek bez dobrodružstva. Normálnemu človeku stačí nejaký bláznivý kolotoč a je celkom namäkko. Ibaže ona nedokázala žiť bez dobrodružstva, ako som už povedala. Vyhľadávala takéto veci, a často do problémov zatiahla aj mňa. Niekedy som mala pocit že je šialená, ale to nie je výstižné pomenovanie. Aj tak nechápem čo malo znamenať to jej posledné. -
- S tým už asi nič nenarobíme. -
- Hej, ale predsa, dostrielané auto?! Myslíte, že páchatelia vedeli že v ňom sedí moja sestra? Ja...ja tomu jednoducho nerozumiem. Zaplietla sa naozaj so zlým človekom. -
- Určite. No, ale vidím, že mi tu zaspávate na gauči. Viete čo? vyspite sa. Zajtra ráno vám zavolám. -
- Dobre. Zbohom. -
- Ehm...k dverám asi trafím sám. A dakujem za ochotu. Zajtra sa možno uvidíme. Dobrú noc. -
Toto je asi koniec prej časti. Dúfam že budú aj ďalšie
Napínavý príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár