... Každé dievča som chcel len využiť, bez výčitiek, proste sa len tak pobaviť. Keď nad tým teraz premýšľam bolo len otázkou času, kedy sa mi to neoplatí. Ona bola krásna, jej úsmev pripomínal riadku perličiek, oči ako hviezdy. To bolo prvýkrát, čo som ju videl
... vo sne. Ja som sa zamiloval do vidiny, ktorá za mnou prichádzala večer čo večer. Už som nedokázal myslieť na nič a na nikoho iného. Začal som žiť iný život. Odsťahoval som sa od rodičov, zavrhol všetkých priateľov, ktorí mi ešte boli ochotní pomôcť. Neuvedomoval som si, že strácam sám seba. Cez deň som prosil na vlakovej, v noci túlal po uliciach a ona ... ma prenasledovala na každom kroku. Dnes som bol šťastný, prvýkrát na mňa prehovorila. Spýtala sa "Chceš so mnou byť"? Neváhal som. "Ale nebude to zadarmo ... Za jednu noc so mnou mi musíš dať modré so svojich očí. Teraz mám teda oči šedivé, bez lesku a svetla. Bola so mnou, ale necítil som jej telo, teplo ani dych. Napriek tomu som šťastný. Tentoraz som jej musel dať svoje vlasy. Už mi nikdy nenarastú. Napriek tomu som šťastný. Pýtal som sa PREČO? Prečo je so mnou, začo jej platím svoju daň. Povedala mi len: "Spomeň si"!! tak teda spomínam, ale neprichádzam na nič .... snáď neskôr. Toto stretnutie mi prinesie vysvetlenie, cítim to .... Dostavila sa ... viem to, pretože ma ovanul chlad. Čo ma čaká? Za jej príchod platím tvrdo, už viem kto to je. A čo je najhoršie prebudila mojej svedomie. Na ktorom leží veľký, temný tieň .. tieň smrti.
Bolo krásne popoludnie, ja to vidím ako dnes. Sedel som v parku a sledoval nesmelé dievča. Bavilo ma ako zbiera odvahu k tomu, aby ma mohla osloviť. A rozhodol som sa pre krátky, malý, bezvýznamný románik. Venoval som jej dve stretnutia a potom ju odpinkal ako lienku, keď mi pristane na prste. Ale ona sa nevzdávala, chodila za mnou každý deň. Spočiatku som sa smial, potom nadával .. . potom zradil. Naschvál som kýval inému dievčaťu. A ona .. sa už neozvala, mal som pokoj. Stratila sa, odišla, vyparila sa ..? Bolo mi to jedno. Lenže ona sa zabila ... kvôli mne, mojej zrade, moje necitlivosti. Milujem ju až teraz, keď ma trestá, kedy sa stala vidinou, ktorá sa ma rozhodla zničiť. Postupne prichádzam o všetko. Neviem, či mi niekedy odpustí alebo ma uvrhne do úplnej skazy.
S citmi ostatných ľudí si človek jednoducho pohrávať nemá, teraz už to viem, ale nie je neskoro? Je mi ešte vôbec pomôcť???
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
vreskot000
3. 10.októbra 2012 14:39
ak je to pravda, dak by som ti odporučil nejakého odborníka na psychiatriu, neber v zlom, chcem pomocť, ak 27 ročný muž spraví to čo napíše, je podla mna zrelé na psychiatriu
2
cloviecik21214:58
Nie je to skutocnosť aspon nie u mna. Ten pribeh je fikcia.. Pripadna podoba tochto pribehu sa moze ale nemusi na niekoho podobat. Ale moj pripad to nie je, ja som uplne ina povaha.
Ale dik na tvoj nazor
Nie je to skutocnosť aspon nie u mna. Ten pribeh je fikcia.. Pripadna podoba tochto pribehu sa moze ale nemusi na niekoho podobat. Ale moj pripad to nie je, ja som uplne ina povaha.
Ale dik na tvoj nazor
Napíš svoj komentár