Je jedno dievča,volá sa Janka.
---
Keď som ju videl prvý krát,nedokázal som z nej spustiť oči...no keď sme sa rozlúčili tak som ju bez problémov vymazal z mysle...nedokázal som si to vysvetliť.Potom sme sa videli ešte pár krát,aj vlete sme sa minuli keď som šiel s kamarátom z kúpaliska...a nie raz.
-Zakaždým to isté...nedokázal som z nej spustiť zrak.
Potom o niečo neskôr sa začala celkom nenápadne vkrádať do mojej mysle,zafixoval som si do pamäte každý detajl jej charakteru a postavy.Pamätal som si ju celú,či som cez deň zavrel oči,ale v noci keď som spal...
No a takto to bolo pár týždňov,dokonca možno aj nejaký ten mesiac...
Potom som pochopil,trochu hlúpo,že je to cit,ten na ktorý som tak dlho čakal...Nepokladal som to za platonickú lásku a alebo niečo povrchné...Pre mňa to bola hotová vec.
Lenže je tu aj problém.Čo keď ma nebude ona mať rada?
-Možno som si prehnane veril,alebo som naozaj počul to čo som počul,či počuť chcel...
Každopádne,5 dní pred Valentínom som ju začal atakovať.
Každý deň jeden unsonet(c) (unsonet(c) je báseň ktorá sa ako sonet tvári) no a 14.2. som šiel kúpiť kvet a zalepiť báseň do obálky,ktorá jej mala povedať konečné.
-Bol som si v tom momente istý tak ako nikdy,no prehru som nevylučoval.
-Šiel som na prednes a dúfal,že tam bude...Nebola.Je chorá a má 38,5 horúčku.
,,Musíš ísť za ňou.´´
Tak som išiel..no moja občasne labilná odvaha sa ukázala,tak som tie dva dôkazy mojej lásky k nej nechal poslať po jednej osobe...
O 20:50 mi prišla správa:
,,Ďakujem za ružuˇ,no moje srdce patrí inému.´´
---
Namoment sa mi zahmlilo pred očami...dalo sa to čakať.
Všetko vôkol mňa sa spomalilo,všetko bolo pomalé a hlúpe,bezvýznamné pre moju existenciu...pre môj život...alebo nie?
---
Ak má byť Janka šťastná s tým ktorého lúbi tak nech je,lebo jej to želám...ak nie je dožičené mne...
Ale aj tak ju LÚBIM!
---
Taký som mal valentín...
Si skutočne silná osobnosť, keď si to dokázal prijať takto... ja som až také šťastie nemal... ale pravda je, že tam to bolo trochu iné a o dosť komplikovanejšie.
Aj tak je to super, že si v sebe našiel toľko sily. Je to fakt super.
Veľmi pekne si to napísal. Je úžastné že existujú ešte aj ľudia o ktorých som si myslela že čoskoro vyhynú a ich kosti budú obdivované žiarivými detskými očkami ako niečo len ťažko predstaviteľné.Spolu s dinosaurami sa budú deliť o miesto v múzeu...trosku som odbocila od temy. Neboj sa, Jankou sa to ešte určite neskončilo. Prajem veľa šťastia a dobrý výber.
ty kokos.... ja sa po tomto nemôžem zmôcť k slovu a to ja si myslím že mám problémi ale ty? fuuha tak toto.. ale neboj sa nájdeš raz pravú lásku... možno časom to bude aj ona ale ot nemôž epovedať niekto....
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
Aj tak je to super, že si v sebe našiel toľko sily. Je to fakt super.