Rozmýšľal som,čo sem po dlhšom čase napísať...Bingo! Bude to popis mojej osoby.A na dôvažok,spravím z tohoto seriál! Možno vás to bude nudiť a bude to nezáživné,ale ako o sebe dať vedieť,keď nie otvoriť sa druhým?
---
-1.časť- Moje vnútorné ja

Moje vnútro je ako každého vnútro tá najkrehkejšia vec vo vesmíre.
Ako vyzerám? No to neviem ani ja,hoci ak zavriem oči,vidím osobu ako sviecu,ktorej plameň nestihol spáliť ani kus vosku,preto je ešte dosť mladá...V mojom vnútornom ja je svet,ktorého hranice som ani zd´aleka nedosiahol.Som v ňom sám,no predsa ma stále niekto chodí navštevovať.Je to nádherný pocit,ak niekto príde.Stojíme oproti sebe a ja v jedinom okamihu celého bytia pozriem danej osobe do očí a v jednom žmurknutí spolu splynieme.Je to ako prejsť cez vodu kamsi,kde idete sami po prašnej ceste kdesi po pustej a krásnej prírode,vlci na mňa vyjú z každej strany,no len ma doprevádzajú.Nechcú ma pohrýzť.Iba na mojeho spoločníka ticho vrčia,aby mal v úcte to,že som ho vpustil do svojho sveta.
V mojom ja,v tom šírom neprebádanom svete je naraz deň a noc a ja neustále kolíšem na hrane medzi týmto svetom a tým mojím,kde sa ocitám v momente, ako na chvílu privriem oči.
Vidím seba a pritom aj druhých tu i tam.Tam ako tiene ,ticho ma obchádzajúc a hovoriac ku mne slová dobrého i zlého,ktoré ja môžem odhaliť iba tam.
Poddávam sa tejto seba-analýze už 15 rokov.Odvtedy som prešiel mnoho kútov v sebe samom.Chvílu takmer nahý,zahanbený či hrdý,no i v bláznivých kostýmoch ako z akéhosi plesu,kde je každý tým,čím che byť.Ja som prišiel na to ,že nechcem byť ničím iným než tým,čím som.
Človek,ktorý miluje a dokáže z lásky zabiť.Dokáže pomôcť a pritom odsúdiť ticho druhého na nekonečný smútok...
Po prechádzkach v mojom ja,by ste natrafili na hocičo...Obrovskú plochu,podobajúcu sa na Mesačné pláne.Tam sa aj ako na Mesiaci môžem pohybovať,alebo zmenšený model lesa,kde by ste boli vy sami ako mravce.Všelijaké scenérie,kopírujúce moje vnútro telesnej schránky a stelesňujúce moje najtajnejšie túžby,moje myšlienky,moje múdrosti,môj svet...
Ak sa niekedy stretneme,ty,ktorý,alebo ktorá si čítaš tieto riadky,dúfam že to bude niečo výnimočné,čo by vo mne a v mojom svete,v mojom malom a predsa veľkom ja zanechalo nezmazateľnú stopu...

 Úvaha
Komentuj
 fotka
dlhovlaska  17. 3. 2008 19:55
zaujímavé... a dobre sa to aj číta také na zamyslenie sa mi to páči... ale je to medzi uvahami a do uvahy by som to nezaradovala ja ked sa jej to okrajovo dotklo ibaže v uvahe nad niečím uvažuješ a hladáš riešenie a tu si sa toho okrajovo dotkol zaradila by osm to do inej témi al eináč je to naozaj perfektné....
 fotka
nausikaa3  10. 5. 2008 11:42
ja nechapem ako moze niekto takto pisat tak putavo a z duse
Napíš svoj komentár