Čo dokáže spôsobiť alkohol......

Bol marec,vonku bolo docela pekne a aj teplo,na to že ešte ani nezačala jar.Tak som sa rozhodla,že tento pekný deň strávim vonku.A išla som sa niekde poprecházdať.....Stretla som jedného kamaráta.Pristavil sa ku mne a tak som sa s ním začala rozprávať.Bolo už na ňom vidieť,že má vipité.Keďže mi na ňom záležalo,tak mi vadilo,že pije.Aj som mu to dala jasne najavo.Ale asi som to nemala robiť,lebo sa naštval a strašne moc sme sa pohádali.Rozišli sme sa v ten deň spolu v zlom.Každí išiel svojou cestou.Veľmi ma to trápilo.Ešte v ten deň mi napísal pár škaredých sms-iek.Večer som zaspávala zo zlým pocitom v duši.

Na druhý deň ráno som stávala zo zvláštnym pocitom v duši....Cítila som,že sa niečo stane alebo sa stalo.A prekvapenie nedalo na seba dlho čakať....Zrazu zazvonil telefón.Zdvíham sluchadlo a počúvam.Na druhej strane sa mi ozvala jeho mama.Volala,aby mi oznámila,že v noci skoro prišiel o život.Sledovala ho z balkóna,kedy príde domov.Zrazu zbadala niaku osobu,keďže bola tma,tak nevedela rozpoznať kto to bol.Videla len že sa pokúša prejsť cez most,ale na druhú stranu sa nikto nedostal.Tak sa rýchlo obliekla,zavolala manžela a išli sa tam pozrieť.Zistili,že to bol ON,ich syn.Ležal v potoku a nevedel sa odtial dostať....Jeho otec ho odtial vytiahol.Zavolali záchranku,lebo nejavil žiadne známky života.Záchranka tam bola hneď.Mal šťastie,že sa tam tak rýchlo dostali,lebo ináč by už dnes asi nebol medzi nami......

V nedelu som ho bola pozrieť v nemocnici.Vipadal už dobre.Moc si z toho piatku nepamätal,taký opitý bol v ten deň.Ani si nepamätal,čo všetko mi napísal...Ale ja si to pamätám a nikdy na to nezabudnem...Aj sa mi za to ospravedlnil,ale u mňa to aj tak nepomohlo,v hĺbke mojej duše je to stále zapísané, a nikdy som mu to neodpustila...Bol rád,že som za ním prišla,lebo práve ten deň mal narodeniny.A oslávil ich v nemocnici bez rodiny....Každý si myslel,že sa poučí a prestane už konečne piť,ale to sa nekonalo.Neprestal....On sa ani nechce zmeniť.Veľa ľuďom vďaka tomu ublížil a ubližuje aj naďalej.Najmä mne a môjmu malému pokladíku...

Toto je naozaj skutočnosť,naozaj sa to stalo.Aspoň vidieť,že alkohol ja riadne svinstvo.Že vďaka alkoholu človek stratí to najcennešie čo má a to LÁSKU.Tak ako on stratil mňa a môj pokladík.Už mi na ňom vôbec nezáleží...Už som sa cez to všetko preniesla a pozerám sa na to reálne....Rany,ktoré mi tým on spôsobil sa mi nikdy v živote nezahoja úplne.Vždy budú mojou súčasťou a budú ukryté v hĺbke môjho srdca....On bol totižto mojím priateľom,a môj pokladík je moja dcérka...
Toto sa stalo minulí rok,presnejšie to bolo 16.03.2007

 Skutočný príbeh

0 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu