Chatové lístie maľuje listy na toastové chleby. Milá chata. Veselá. S veselými ľuďmi. Pod nohami sa mi smejú kachličky s prekvapením a žaby už do školy skoro neskáču. Škoda. Z polorozpadnutého domu pri rieke už ľudia nevykukujú tak často, už nesušia bielizeň. Ale sú tam. Oni, aj bielizeň. S čerty nejsou žerty, to vie každé malé dieťa. No a Čertami, s tými skutočne nie je radno žartovať. Teda,... kto vie.
V kuchyni si poskakujú klokani, celé dni smažia. Špízy. Mäso do cestovín. Čokoľvek. Jesenná atmosféra v zapadákovoch, kde to mám veľmi rada. Človek si tam môže sadnúť kamkoľvek na zem. Na lúku, na drevo, doprostred cesty. Teda, pokiaľ neprší. Už ani tancovať sa človeku nechce, na severe zase bojujú s veľkou vodou a ja som smädná, asi málo vody. Plno rozporov.
V hlave si spriadam pavúčie siete, nachytám do nich chrobákov, aby sa neplietli v hlave. Moment. Vraj vlož mi do hlavy tvojich chrobákov. Teda to by som si ich tam vlastne mala nechať.
Plno rozporov. Našťastie.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár