Zahmlenie, čierna tma
len okamih, krátka chvíľa
Myseľ znovu spomína
...a smútok, žiaľ spolu kvília

Som vymazaný
z priateľov
z krásnych bledých
modro-sivých odtieňov

Stratil som sa
nenávratne
vo všetkom...
...Žijem vlastne?

Niekde, kde
nazývam život
a smrť je radšej
bez názvu
Žijem...
si smrť, tú tak krásnu

 Báseň
Komentuj
 fotka
lucy92  2. 12. 2009 21:40
aj ked sa mi to paci..nie osm rada co tym hovoris
 fotka
duckling  3. 12. 2009 18:43
Možno vieš

a možno

nie.

Prečo to všetké zahmlenie..
 fotka
zabudnuta  4. 12. 2009 21:28
spomienky občas bolia....ale prekonať sa dajú.... veľmi pekná báseň
 fotka
eka88  25. 12. 2009 18:47
Boľavé a smutné...a pri tom tak krásne. Krásne vieš vyjadriť to čo cítiš, len je smutné, že cítiš práve toto... Veď človek má toľko možností, toľko voľnosti a vôkol je toľko krás, len musíme vedieť čo si všímať a nemyslieť stále na to zlé a čo by bolo, ak by bolo.... Život je niekedy krásny aj pre tých, ktorí sú sami, len si ho treba vedieť vychutnať, každý nádych, každý krok, každú chvíľu, pretože to je jediné čo zmôžeme a najlepšie čo môžme urobiť. Každý sa už zranil, každý dostal facku, no nie každý sa postaví, lebo ak nevidíš nádej, vidíš len tmu a to je na život trošku málo. Nevieme čo je po smrti, tak prečo sa tak náhliť a nevychutnať čo ponúka život? Aspoň to málo čo ponúka...
Napíš svoj komentár