Od stola naproti sa zdvihol chalan a zamieril popri okne ku polici s knihami. Ladnou chôdzou okopíroval okraj stola a elegantne zastavil pri regály. Pravou rukou sa efektne prehrabol vo vlasoch, kým ľavou po chvíľke vytiahol hľadaný titul. V túto dobu sa už z môjho letmého pohľadu stalo doslova zízanie. To bolo ešte viac opodstatnené, keď sa otočil s knihou v ruke nazad ku stolu a ja som mal možnosť uvidieť ho v "plnej kráse".
Jeho telo sa vynímalo v nie úplne obtiahnutom svetri presne tak, že zvýraznil svoje chlapské rysy, ktorých si bol evidentne vedomý, ale aby aj zároveň nevyzeral prehnane excentricky. Upravené "facial hair", vlasy rozčuchrané, ale predsa foremné. Ešte aj doplnky som si na ňom začal všímať, čo normálne nerobím. Vedel ako pritiahnuť pozornosť, či to mala byť pozornosť moja, je však otázne. Ale už ju mal istú.
Za nasledujúcu takmer hodinu som ho skoro nespustil z očí, iba raz za čas som nakukol do knihy, aby som nevyzeral príliš nápadne, čo sa mi asi nie moc darilo. "Zase máš moc bujnú fantáziu", hovoril som si v duchu, pričom som sa ju však v žiadnom prípade nesnažil potlačovať. A zas tá ruka vo vlasoch, no na kieho toto robí? "Čo by som dal za to, aby to mohla byť moja ruka, a pri vlasoch by to teda neskončilo...". Študuje môj odbor, o rok, možno dva vyššie, stihol som si všimnúť podľa knihy, čo čítal. Potešil som sa, no potom prišlo precitnutie do reality.
Pozrem na hodinky, už 5 minút meškám na prednášku. Rýchlo zbalím veci a naládujem ich do tašky. Za celý ten čas sa ani len neobzrel. "A čo som vôbec čakal?", ozval sa rozum. Šance, že by bol ako ja a ešte k tomu by u neho prebehlo niečo také ako u mňa sú mizivé. Tadiaľto cesta nevedie. Ale tých 60 minút plných krásnych predstáv som si užil, keď už nič iné.
Idem spať.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár