Ja si počkám...

Prišla jeseň a ty si odišiel,
kiežby sa dalo toto obdobie preskočiť
Chcem zaspať, nemyslieť
a prebudiť sa až na jar

Ležala by som len tak na zemi,
na pestrofarebných listoch,
potom by mi na líci pristála prvá vločka,
no ja spala by som ďalej...

Keď by zima odišla,
a roztopil by sa všetok sneh,
a každý kúsok môjho tela by opäť zaplavilo teplo,
otvorila by som oči, vstala by som

Prešla by som bosá k miestu,
kde končí sa svet a začína raj,
do nôh by sa mi zapichlo sklo,
sklo z fľaše, v ktorej bol odkaz...

Neobzrela by som sa,
nenadýchla by som sa,
iba by som vykročila vpred,
a tam by som zistila tú odpoveď...

Odpoveď na nám známu otázku...
Čo by tam bolo?
Tma alebo svetlo?
Niečo alebo nič?

Ty si to už zistil,
fľaša s odkazom však ku mne nedorazila,
odkaz kamsi zmizol, fľaša sa rozbila,
jej sklo mám teraz vryté hlboko v chodidlách...

Pozerám na hodinky,
nepočujem ich tikot,
iba tikot môjho srdca
Zastavili sa?

Nie, oni idú vpred,
aj keď moje myšlienky stoja,
sedím na studenej podlahe
a čakám...

Čakám až nadíde ten čas,
keď pôjdem na stretnutie s Ňou,
s tou pôvabnou a zároveň mrazivou
Som nedočkavá, ale počkám...

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

6 komentov k blogu