Naďalej upierala svoj zrak kamsi hore. Pery už mala z tej zimy celkom modré... A konečne sklopila zrak k zemi a pobrala sa z toho miesta, na ktorom stála dobrú pol hodinu, preč...
Bolo ráno. Slnečné lúče už prenikali do izby. Vstala z postele, pomalým krokom podišla k oknu a zatiahla tmavé závesy. Slnko už nemalo do izby ako vniknúť...
Posadila sa na posteľ. Jej pohľad padol k zemi. Vlasy, ktoré jej skĺzli do očí a tým jej zabránili pozorovaniu svojich dlhých nôh, si odhrnula z tváre.
Každý sa kamsi ponáhľal. Iba ona, nikam sa nenáhliac, kráčala po meste. Ktosi do nej vrazil... Určite nejaký zaneprázdnený človek, ktorý sa nehorázne ponáhľal na nejaké pracovné stretnutie...
Pripadala si, ako keby bolo všetko okolo nej zrýchlené. Iba ona akoby uviazla v čase...
Slnko zapadalo... Kráčala po parku a chodidlá ju pálili od bolesti... Za to mohli tie zodraté podrážky na jej topánkach. A navyše, celý deň len kráčala...
Zastavila sa pri jazierku. Pokľakla k nemu a načiahla svoju bledú ruku do vody. Bola mrazivá. Nevytiahla ju. Nechala ju tam pár sekúnd, ktoré pre jej trpiacu ruku trvali nekonečne. Keď ruku vytiahla z vody takmer ju necítila. A ten vietor, čo pofukoval, tú bolesť spôsobenú chladom iba zhoršil...
Strčila si ruku do vrecka kabáta. Pozrela hore. Už sa nevedela dočkať, kedy opäť bude so svojimi jedinými priateľmi-hviezdami. Posadila sa na lavičku poblíž jazierka a čakala...Čakala na ďalšie stretnutie...
Blog
Komentuj
7 komentov k blogu
1
stenatko
20. 10.októbra 2007 20:03
Pekné...
3
taktiez peknucke, ale nerozumiem, o co tej babenke ide? nema nejaku pracicku, ci nejakych kamosov??
7
hviezdy kamarati...nebolo by niekedy fajn s nimi pokecat?
Pekna myslienka.
Pekna myslienka.
Napíš svoj komentár