Technicky vzato, myslím, že začínam blázniť a sama pomaly neviem z čoho.Môj život nabral v priebehu pol roka úplne nový smer a ja zrazu enviem ako sa mám cítiť.Konečne som spoznala ludí, ktorým na mne záleží, ktorí vždy stoja pri mne nech sa deje čokolvek a spoznala som moje zlatííčk len najhoršie je, že ja neviem ako sa mám k tomu všetkému postaviť, boli časy keď som všetko robila bezhlavo, všetko som robila úplne naplno, ale vždy sa mi to vrátilo nie moc prijateľným spôsobom.A teraz keď konečne naozaj cítim, že mi nikto neublíži, už sa zrazu neviem správaŤ ako predtým. Nie som otvorená, teda vždy vravím čo si myslím, ale myslím skôr po citovej stránke. Som uzavretejšia a naučila som sa ľudí nezaťažovať svojími problémami, iba počúvať. Naozaj mi to nevadí rada počúvam, istý čas som uvažovala, že koli tomu bude psychologička, ale to je od témy, len niekedy ma ubíja pocit, že je všetko vo mne a ja to nedokážem nikomu povedať.Prečo??lebo som ejdnoducho prestala veriť.A enviem akos a vrátiť spať.
Preto to potrebujem napíísať. lebo vždy mi to pomôže zistiť čo vlastne teraz cítim a chcem povedať
Najviac, chcem ale vykričať svetu, že som sa asi zamilovala naozaj. A dúfam, že to nepokazím kôli tomu akáá hlúpa niekedy som
Denník
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár