V kutiku duse som vzdy dufala,ze zli ludia sa zmenia na dobrych a dobri ludia nimi vzdy aj zostanu.Ale mylila som sa.Mozno su to pomale zmeny,ale pride den,ked uvidite cloveka,kt. poznate dlhsi cas a zistite,ze VED ON MA UPLNE INY NAZOR,INE SPRAVANIE,TO NIE JE ON!!!Alebo pride clovek,kt. ste si k sebe tak pustili a nehorazne mu verili,ale ked onho pridete,nic ine pre vas nema hodnotu. Ale dufate,ze je to len skrat a vsetko sa napravi. Dufame marne.Vidim to na sebe,aj na mojej blizkej priatelke. Musela som sa zmenit,inak by som mala stale pohlad na tento svet,ze je ako z rozpravky a na mna caka super buducnost,so super manzelom a este lepsim zabezpecenim.Viem sama o sebe,ze nie som vobec narocna,co sa tyka cloveka,s ktorym chcem stravit zvysok zivota,a to je ten kamen urazu!
Ako som spozorovala,na sebe a svojej priatelke,dame jej nazov L. ,nedokazeme ludom verit,a berieme to tak,ze ked pride niekto do nasho zivota ,tak pride a ratame s tym,ze aj niekedy odide.Momentalne mam pri sebe cloveka, kt. si cenim,ked vidi,ze sa stratil usmev z mojich pier,tak sa to okamzite snazi napravit,i ked nema tolko casu ako by on sam chcel,ale snazi sa a to si na nom velmi vazim.To iste aj L,raz mi povedala,ze :"Teri,ja uz sa nikdy nechcem zamilovat a nikomu novemu uz nikdy nebudem 100 percentne verit!"
Velmi smutne na 18rocneho cloveka,nemyslite?Len netvrdte,ze nic nemame zazite,lebo nas nepoznate.Ja som sa zmenila hlavne v tom,ze uz nikdy nepoviem nikomu,ze ho MILUJEM,spravila som to raz,doteraz mi to znie v hlave.Nespravila som chybu,len som bola strasne naivna a velmi zalubena.Da sa povedat,ze par veci zo mna zostalo,mila,zodpovedna,uletena,spravim pre druheho co sa da,aj o polnoci,ale teraz som dospela a viem,ze vsetko musi ist poporiadku a nenahlit sa,hlavne cloveka spoznat,a ake ma priority.Bola som zasnena,ale teraz som opatrna a hlavne NAD VECOU Ze skutocne uprimni ludia a ti,co to s vami myslia skutocne dobre,nepadaju len tak z neba
Viete co je na tom najlepsie?Ze vsetko,na co sa tak do minulosti pozriem,sa na vsetkych udalostiach usmievam,nelutujem,co sa stalo,mam krasne spomienky,ale uz nikdy nebudem taka,aka som bola,lebo druhykrat sa menit urcite nechcem
Toto som cmarala do mojho zosita,asi tak pred 3 mesiacmi,ale vela veci sa od toho nezmenilo.Jedine asi to,ze sa z optimistickej babeny,stale obcasna pesimisticka realistka,ale ved to je iba dobre,ked mate na svet realny pohlad
Úvaha
Komentuj
Komenty k blogu
1
sajuri
17. 3.marca 2008 16:59
to je úplne prirodzené
Napíš svoj komentár