Sedim si na parapetnej doske v SKOLE,zatiahnem zaves,dam sluchadla od MP3 do usi,pustim STOP AND STARE(mimochodom pri tejto pesnicke sa mi najlepsie premysla). Sedim a premyslam,pozrem sa na oblohu a zacne snezit!A to je par dni pred zaciatkom dalsieho rocneho obdobia.Ako tak pada sneh a v usiach sa mi ozyva ta skvela pesnicka,zacina ma chytat melancholia(poznam sa a viem,ze nie je velmi dobre,ked zacnem moc premyslat nad urcitymi vecami).Pred nou ma zachranil moj fesacik-spoluziak Lubko,odhrnul zaves a pyta sa:"Teri si v poriadku,lebo si akosi podozrivo ticho!" Ano,ano,ved ja som znama tym,ze musim stale kecat a dret blbosti,len aby som rozosmiala seba a ludi pri mne.Po chvilke komunikacie,zatiahnem znovu zaves a pozeram ,ze ked pojdem domov,bude mi pekna kosa.

Este ze mame volnu hodinu,lebo som taka nevyspata,ze to az pekne nie je.Vsetci su tu ticho,niekto pocuva MP3,chalani sa bavia o hokeji,tiez podozrivo ticho a najde sa tu aj individuum,co sa uci. HAHA confused:ebo kto neskoro chodi na prve pisomky,sam sebe skodi ! Opieram hlavu o okno,zrazu ma napadne,ze v tomto ustave nie je az tak zle.Ved je tu nebeske ticho a mam krasny vyhlad.

Óóó prave mi hra Destination Calabria,ina vypalovacka!Spomenula som si,ako vyzera moj kazdodenny ritual,ked sa chystam do skoly.Zazitok urcite .Zobudim sa a nastane najvacsia dilema dna: "Ist,ci neist?!"
V poslednej dobe je to skor neist.Lebo aj tak tu nic nerobim,sedim, sem -tam nieco napisem,proste lahsie je si okopirovat poznamky a vsetko sa da v pohode zvladnut.Ale mam svoju kontrolorku -spolusediacu Niku.Ta mi vzdy povie,kde je moja hranica "abstinencie".Ale ked ja mam tuto dovolenku tak radaaaa.

No oki,ak sa pritrafi,ze sa ocitnem na zastavke a idem navstivit nas krasny gympel,stretavam moju spolutrpiacu polovicku ,Petu.Zasadna otazka znie:"No co,otocime to dnes?" Niekedy je odpoved kladna,inokedy sa patri ist kuknut,ci nieco nove nenastalo .

Cestou tam,ak nezaspavame,alebo nepi*ujeme,ze kam zase ideme,sa aspon smejeme.Jedine,co ma drzi pri akom takom zivote(kedze tento stereotyp ma zabija)je prave smiech,rodina,laska,priatelia.No vchadzame ku gymplu(este je sanca to otocit)HAHA.Urcite sa stalo,ze sme to parkrat otocili,ale tak nemozme pred problemami utekat,ze?Mozme utiect napr.aj po 3.hodke

Ked pridem domov,doma zase to iste,vonku ani nie,a pomaly pride vecer,sa ma zacina pomaly zmocnovat myslienka. Myslienka, ci sa zajtra zobudim na zvonenia budika, alebo sa budem tvarit,ze ho nepocujem a prevratim sa na druhy bok.Ale ved to nemozem spravit par ludom a profesorom,lebo sa na mna urcite tesia

A este na zaver,som si uvedomila,ze by som tam mala asi fakt chodit castejsie,lebo tretiak sa mi pomaly konci a musim predsa na stare kolena na nieco spominat,kedze vo stvrtaku velmi casu nebude ...

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár