Čo by ste spravili, keby za vami prišiel úplne cudzí človek a spýtal sa vás, či mu nemôžete rozmeniť na lístok na autobus? Presne táto situácia sa mi stala. V nedelu ráno som sa vybrala do mesta nakúpiť. Kedže bývam v okrajovej časti nášho Little Big City, nejako som sa tam musela dopraviť.
Otvorila som peňaženku. Nič. Bol v nej jeden cent, za neho si teda lístok moc nekúpim. Našťastie, v priehradke sedela desaťeurovka a vedľa nej aj dvadska. Otočila by som sa na opätku, keby som nejaký mala. Keďže som mala tenisky, spravila som ladnú otočku a namierila si to do tri kroky vzdialeného stánku s úmyslom rozmeniť si. No nekonalo sa. Zavreté. Super, čo teraz? Bolo kúsok po deviatej ráno, dôchodcovia práve vychádzali z nedalekého kostola.
"Dobrý deň, nemohli by ste mi rozmeniť? Mám desiatku." Spýtala som sa jedného pána, čo práve išiel oproti mne.
Jeho odpoveď bola neviem. Pozrel sa do peňaženky a povedal:
"Disponujem iba dvojkou."
Posmutnela som, no slusne som poďakovala a začala som sa obzerať, koho by som ešte mohla osloviť.
Zo zamyslenia ma prebral hlas toho pána.
"Nech sa páči." Povedal a medzi palcom a ukazovákom držal dvojeurovku.
Pozrela som mu do očí, či to myslí vážne. Najprv som odmietla. No on svoju ruku natiahol ešte bližšie ku mne. Tak som si tie peniaze vzala.
S úsmevom som mu asi trikrát za sebou poďakovala a odišla som k automatu na lístky, do ktorého som mincu hodila.
Lístok stál 35c. Dala som si ho do vrecka a to, čo mi automat vydal, som vrátila mojmu záchrancovi. Popriala som mu krásny deňa pre istotu ešte raz poďakovala. Autobus prišiel.
Sadla som si, dala do uší sluchátka a usmievala som sa na všetkych naokolo. Dokonca aj na toho revízora.
Týmto mojho záchrancu pozdravujem a vám prajem, aby aj vo vašom okolí bolo aspoň zopár dobrých ľudí.
Skutočný príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
1
zuzushiq
22. 3.marca 2009 14:15
jeeej to bol mili človek ..bodaj by takych chodilo po svete viac
Napíš svoj komentár