Nebudem už viac tvojou chvíľkovou zábavkou. Nie, naozaj. Kľudne sa postav aj na hlavu, ale ja toho mám už plné zuby. Vieš o tom, že zlomené srdce dokáže pozliepať len niekto iný? Ale za to si zásluhy neber, nie keď ho poničíš nakoniec ešte viac. Ako môžem byť dookola stále taká naivná? Vieš čo nie, neodpovedaj. Nie je to tvoja vina, nepotrebuješ sa obhajovať. To ja som tá, ktorá potrebovala niečo vyplniť a robila pritom milión chýb. Ale ty vieš, že by som ti dala šťastie, že by som ti tvoj život nikdy nezobrala. Že som chcela byť len jeho súčasťou. Nestačí tá hlúpa dohoda o neškatuľkovaní? Veď som ti dala to najdôležitejšie, slobodu. Viem, že som porušila sľub a nemám právo na hnev. Ale hnevám sa a to najväčšmi na seba. Za to, že chcem neustále niečo, čo mať nemôžem. Tak mi prosím netlač do hlavy aké je skvelé, že som iná, pretože nie je. Iné je nepriateľ. Najskôr niečo príťažlivé, zaujímavé, osviežujúce, za chvíľu niečo na čo si nevieš zvyknúť až nakoniec najväčší problém. Byť iným je prekliatie. Nechcem počuť dôvody prečo to nejde, nefunguje. Nechcem si ťa pamätať ako zbabelca. Tak ma tým prosím nekŕm, len ma poslednýkrát objím a odíď s úctou nech to čo po tebe ostane, budú len dobré spomienky na tú chvíľu, ktorú si vyplnil až po okraj. A ja ti len potichu poviem, že som sa zaľúbila už v tú prvú preflákanú noc v aute, skôr než nejaká dohoda vznikla, pošepnem ti ďakujem a nikdy nezabudnem.

 Úvaha
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
sajuri007  11. 12. 2013 01:33
Pises mi z duse..momentalne. naivita hybe svetom
Napíš svoj komentár