Dadenka
12. 3.marca 2012 10:45
Ďalšie jej blogy »
Ísť do neznáma je lepšie ako ostať tam kde nič nieje.
Nemyslela som si že je až taký hajzel ... ale naivita a láska ma vtedy asi úplne zaslepila a pritom všetci to vraveli . Ale až teraz som to pochopila ... keď každý den počúvam aký je kurevník až teraz otváram oči a ľutujem .....
Nemyslela som že niekedy v živote oľutujem ale teraz ľutujem každý jeden okamžik , každé objatie , každé jedno euro ktoré som investovala do človeka ktorý ma len využíval. Našťastie to už je zamnou a môžem byť rada že som stým človekom neostala pretože je nepoučiteľný. Ale ja verím že jemu sa to všetko raz vráti a preto sa usmievam ...
Keby vedel čo všetko viem, nečudoval by sa keby idem okolo neho a opľujem ho ... ale teraz ho skôr ľutujem. Pretože takých ľudí ako je on nič dobré nečaká .Každému sa raz všetko vráti
Ale on už neexistuje . Premňa je to len chudák a ním aj ostane. Nemôže čakať že ho budem zdraviť že moja rodina ho bude mať rada . Život sa konečne dá do poriadku. Vlastne by som mu mohla byť vďačná ,kvôli jeho hlúposti sa ho omnoho ľahšie zbavím .
A tak včera keď som bola taká mimo ztoho čo som sa dozvedela , šupla som si lieky aby mi nebolo zle a zavolala človeku ktorý ma ľúbi. Že nemám chuť ísť sním na oslavu ale prídem ho pozrieť. Tak som si obliekla do čierneho , vyjadrenia môjho psychického rozpoloženia , a odišla som. Po cesta som len rozmýšľala ale slúbila som sama sebe že ja už plakať nebudem.
Hneď ako otvoril dvere jeho bytu bolo mi lepšie. Potrebovala som objatie , možno ako dôkaz toho že niekto ako on mi nechce ublížiť.
"Aká si dnes pekná " " Aká krásna košeľa a nohavice. TO preto že ideme na oslavu? " " Nie to preto že moje sebavedomie je v riti. "
No postupne ako šibnutím čarovného prútiku som to zase bola ja. Usmievala som sa a mala som chuť vyobímať celý svet.(a aj som vyobímala , pretože teraz bol mojím svetom len človek ktorý primne vtej chvíli bol) Okrem Neho , ničiteľa môjho sveta a klamára, ktorému by som najradšej ublížila. Ale len chvíľku som mala ten pocit. Potom som si uvedomila že mna to už nemusí zaujímať pretože mám niekoho iného , ktorému kvôli okolnostiam nemôžem síce 100% veriť ale kvôli ktorému sa snažím byť normálna.
Tak nakoniec , s prísľubom toho že sa môžem hrať s detmi , sme si dali posledný pohárik červeného vína a pomaličky odkráčali na oslavu.Detičky si na mňa zvykli a bolo fajn vypnúť a nemyslieť. A kedže sme sa popri flaške červeného nejak rozkecali a zabudli ušiel mi aj posledný autobus domov. V podstate som bola aj rada pretože som v noci nemusela byť sama a plakať. Rodičia mi prislúbili nechať klúče od auta ráno doma tak som s kľudom ostala. Večer sme dali prať a uliali si ešte jeden pohárik červeného. Dali si sprchu a v pyžame sme pozerali film kým sa dopralo. A potom v opojení alkoholu sa mi podarilo vyhnať nás
spať ... Potichu v tme som sa spýtala " Myslíš že je chyba vomne? Že robím niečo zle Keď ma všetci klamú? " Vedel že ma to trápi a preto povedal" "Asi máš len slabosť na ľudí ktorí klamú ... Ale ja neklamem , načo by som to robil ja chcem teba . "A tak som sa pritúlila dostala som pusu a želanie dobrej noci a zaspala som .
Bolo krásne zobudiť sa nato ako ťa niekto hladká alebo ti dáva pusu. A v tej chvíli som si uvedomila že som na správnom mieste stým správnym človekom a na tom čo bolo nezáleží. Pretože treba žiť budúcnosťou. Odišiel do práce a ja na autobus domov . Doma ma už čakali klúčiky od auta a ja som sa tešila ako sa povozím a budem mať z toho dobrý pocit pretože budem mať aspoň chvílku svoj život len vo svojich rukách. Cesta bola fajn a z rádia mi hučalo Iné kafé....zaparkovala som si a bola si dať predpísať lieky. Po ceste s5 začalo snežiť a ja som si pomyslela že predsa len niekto tam hore ma musí mať rád. Nadväzujúce okolnosti ma presvedčili o pravdivosti tejto vety. V mojej najneoblúbenejšej zákrute som dostala šmyk ale našťastie som zachovala ducha prítomnosť a s malou dušičkou som to nejak vytočila. Nie že by som sa bála smrti ale adrenalín v mojej krvi značne stúpol.
Z toho všetkého čo sa deje usudzujem že ak mám niekedy dospieť tak to bude tento rok ... cítim to.
Blog
6 komentov k blogu
1
profesor
12. 3.marca 2012 10:54
vsetci klamu
2
@profesor netvrdím že nie aj ja občas klamem ale keď už klamem tak tak aby som nikomu neublížila ...
5
to mas zly pocit...ja neublizujem ludom (aspon mam taky pocit), skor ich radsej tesim. Takisto teda mne nikto zatial nejak velmi neublizil. Ani byvala ked ma po troch rokoch nechala mi neublizila v pravom slova zmysle ... takze len dobro ak sa da, s usmevom aj samozrejme, .. aj jemu sa usmej do ksichtu, ze "haha, ja uz mam dobreho a ty spina, ty ani nevies o co skvele si prisiel",
6
@ matwejo nuž mmne ten človek ubližoval veľmi dlhú dobu ... a dokonca sa vtom vyžíval keď ma mohol podvádzať a klamať. No jemu sa už nič iné ako usmievať do ksichtu ani nechystám Nato sa mám príliš rada aby špina ktorej namne nikdy nezáležalo pokazila môj život ...Dokonca som vtom našla aj pozitívum .Povedala som že keď nie kvôli sebe už len kvôli nemu niečo musím dokázať ... Aspoň to že budem šťastná
Napíš svoj komentár
- 1 Hovado: Zvláštnosti slovenskej poľovačky s Maďarom
- 2 Mixelle: Milan a Zuzana alebo ako som sa stala strážcom tajomstva
- 3 Protiuder22: Oheň
- 4 Dezolat: Teal a jeho sen o písaní
- 5 Hovado: Opäť som späť
- 6 Mixelle: Agáta
- 7 Tomasveres: Moje prvé ( ne ) vysnívané auto
- 8 Hovado: Spomienky
- 9 Hovado: Každé bláznovstvo, 3 dni trvá
- 10 Hovado: Psychoterapia