Vždy keď na teba pozriem mám oči plné sĺz. Bolí ma to. Oči pália ale úsmev na perách nemôžem stratiť za žiadnu cenu. Kvôli tebe. Kvôli tomu aby si sa netrápil. Stačí že sa trápim ja. Prebdeté noci kvôli jemnému klamstvu keď ste mi nechali nádej. Nádej ktorá hriala pri srdci a dávala logickú rozumnú uskričku. Dnes moja nádej zmizla. A ja som sa musela tváriť že všetko viem , že viem ako to je , že ste mi už pravdu dávno povedali. Všetko sa deje v tichosti . Bolesti prežívame v tichosti každý tú svoju. Niečo iné. Iný šrám na duši.
Tento je nový. Šrám ktorý mi trhá jazvy a pripomína všetky moje bolesti.
Dívam sa na teba. Spíš. Kľudne ako vždy. Vypol si. Máš o 7kg menej ako predtým keď pohľad na teba nedesil a nedriapal moje srdce. Niekoľko nocí som prosila Boha nech ten boj zvádzam ja. Som silnejšia a nebojím sa smrti. Vysmiala by som sa jej alebo sa jej s pokojom kľudného bojovníka poddala. Aj tak sa cítim prázdna. Stále sa topím. Chcem len aby ma niekto zachránil. Teraz to potrebujem no nedokážem si to vypýtať. Stále som príliš silná aby som sa nechala ukolísať v záchvate plaču.Jasné že občas zlyhám a rozplačem sa ako dnes na obede v reštaurácií . To sú tie chvíle keď si zrazu predstavím že prehrá ten boj. Snažím sa na to negatívne nemyslieť ale vracia sa to. Rakovina zdolala veľmi veľa ľudí na to aby som bola kľudná. A tak si dnes večer kľaknem k posteli a budem sa modliť. Nie pre naše štastie . Nie pre pokoj. Ale pre zdravie človeka ktorého ľúbim.
Možno sa ti zdá,
že celý život lietam si hore,
ale sú časy, ked som na dne.
Milión problémov,
visí ich nadomnou celé more
a všetko na hlavu mi spadne.
Ne, že nemám silu ísť,
ja ani nevládzem vstať,
Niečo mi energiu kradne
cítim sa prázdny ako vákuum
a už chystám sa vzdať
a modlím sa nech niečo vo mne zažne.
Cítim, že sa topím,
že som pod vodou,
Myslíš, že som v pohode?
To ani náhodou.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.