Včerajší večer a dnešné ráno bolo zaujímavé . Kopec ponúk od opitých chlapov , vypýtaných a nedaných čísel. Stála som za kávou a čakala kým príde niekto kto ma vymení. Len tak som pozerala pred seba a zrazu prišiel muž ktorý mi asi videl do hlavy. "Slečna nebudte smutná už len chvíľku ." Keby tak rozprával o mojom živote. Už len chvíľku dievčatko. Už len chvíľku budeš smutná , sľubujem. Tak veľmi som dúfala že niekto príde a povie mi že všetko čoskoro skončí.
Pred očami mám pohľad z okna. V hlave vetu isto išiel od nejakej pičky ktorá ma po prvý krát v živote neznepokojila a nerozčúlila. Bola som tej holke vďačná .No naozaj . Bola som vďačná že sa mi stará o človeka ktorého mám rada. Že mu vyčaruje úsmev na tvári lebo sama viem aké ťažké je to sa usmievať občas cez slzy .
Toto je tá láska? To že chceš aby bol niekto šťastný a keď vieš že bez teba to bude lepšie odídeš. Neľutujem to rozhodnutie. Viem že to tak bude lepšie pre oboch . Ja budem štastná takým tým zvláštnym spôsobom spôsobeným kľudom . A on proste časom zabudne a príde niekto kto ho urobí šťastným a ja verím tomu že to bude lepšie ako so mnou.
Jasné že sú tu tie všetky krásne dni kedy si užívam že som sama. Istotne mám väčší kľud na učenie na všetko čo chcem stihnúť. Len keby človek vedel že všetko bude dobré , že dokáže vymazať z hlavy muža .Že odíde. Tak moc si želám aby odišiel. A keď nie on tak ja. Niekde ďaleko kde pohľad z okno nerozhádže ďalší týždeň môjho života. Kde nebudem neustále očakávať kde ho stretnem, s kým ho stretnem.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár