Čím dlhšie študujem tým menej viem. Čím dlhšie sa sústreďujem len na určitú vec tým viac strácam pojem o tých ostatných. Cítim sa hlúpejšia ako na začiatku leta a to by som mala byť múdrejšia veď už som vysokoškoláčka.A ešte aká vysokoškoláčka. Sedím nad knihami , robím úlohy a poctivo chodím na prednášky aj keď nemusím . Nebaví ma to. Deprimuje ma to.
Chcem späť môj život. Mám rada Zlín som rada preč od rodiny ale chýba mi môj ubehaný život. Smiech priatelia to že sa môžem stále s niekým o niečom rozprávať. Tu celé dni sedím zavretá sama v izbe a ja mám pocit že mi všetko uteká pomedzi prsty. Učím sa niečo čo ma totálne nebaví. Nehovorím že je nemôžné sa to naučiť len mi chýba chuť sa to naučiť . Chýba mi chuť tu ráno vstať pretože sa nemám na čo tešiť. Jediné čo ma teší je víkend a aj to človek príde do sveta kde o ničom nevie pretože mu cez týžden uniknú dôležité fakty. Zvláštne ako sa z niečoho na čo sa tešíte môže stať nočná mora. A zatiaľ môj mozog krpatie pretože nemám čas čítať to čo by som chcela a vzdelávať sa v tom čo by som chcela. A tak únik hľadám raz za dva týždne na hodinách fotografie. To jediné by ma bavilo počúvať namiesto 2 hodín aj 5 ... Je mi tu ztoho na nič a nemám pocit že by mi to niečo dávalo. Jediné čo sa naučím je žiť osamote. Tak ako som si to vždy chcela skúsiť...

Tak si zdeptane študujem nemčinu ktorá ma nebaví a vôbec mi to nedáva ten pocit naplnenia ktorý by som potrebovala od veci ktorá je nepovinná ...Ľudia robia kktiny ako napríklad idú študovať vec ktorú v podstate ani nechceli. OMG give me some power.

 Je to možné?
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár