Od rána som sa dnes cítila tak nejako sama. Akoby som nemala to potrebné útočisko. Ten povestný prístav v ktorom môžeš pristáť.
Od rána som akosi nostalgicky spomínala na časy kedy mi každú chvíľu zvonil telefón a pípali smsky. Keď sa niekto zaujímal ako mi je.
Som chorá. Lezie na mňa teta chrípka a mňa to veľmi desí kvôli tomu že budúci týždeň mám akademický a nechcem ho celý prespať. Jediné čoho som sa dnes doma dočkala bolo : " Zase ti je zle ? Nejako často nie ? " A jeden veľmi trápny telefonát čo robím celé dni keď nechodím k sestre.
Tak aby ste vedeli liečim sa . Liečim sa po psychickej i fyzickej stránke pretože žiť v mojom svete človeka obohacuje o rôzne zlé skúsenosti. Rodinné ohováračky. Ľudia nevedia čo chcú. A školské trable. K tomu nesmierna chuť sa odsťahovať niekde kde ma nikto nepozná.
A aby sme v tom mali jasno, učím sa. A aby ste v tom mali jasno stretávam sa s kamarátmi. A aby sme v tom mali jasno fotím. A aby sme v tom mali jasno ja sa dokážem o seba postarať a je mi ľúto ak nedokážete prehltnúť toto obdobie kedy potrebujem aby ste do mňa nerýpali a aby ste ma nechali osamostatniť sa a spáliť mosty ktorých sa moje podvedomie neuveriteľnou silou drží.
A tak som dnes sedela v autobuse a mala som potrebu niekomu zavolať. Chcela som jedného jediného človeka ktorého by potešilo keby som zdvihla telefón a počul by môj zachrípnutý hlas. Jeden človek ktorý by sa na mňa tešil. Nie kvôli sexu ani kvôli tomu že mu niečo hmotné dám. Tešil by sa lebo by miloval spôsob akým sa smejem . Moje vlasy. Oči. Príhody z celého dňa. Miloval by to aká som. Chcel by so mnou tráviť čas nie preto lebo by sa nudil alebo by nemal s kým iným byť ale preto lebo by som bola pre neho dôležitejšia ako všetci ostatní. Pomáhal by mi a staral by sa o mňa a ja by som mohla robiť to isté.
A tak som kurevsky zatúžila nájsť ten prístav v ktorom môžem pristáť pretože teraz sa plavím po mori a pomaličky mi dochádza palivo.Neviem či sa dokážem do toho prístavu ešte doplaviť a neviem či dokážem vyložiť všetko čo v sebe mám . Neviem či ten prístav dokážem ľúbiť. Ale viem jedno . Ak ten prístav nájdem pokúsim sa byť tou najlepšou ľodkou ktorá v ňom zakotvila .
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
aero
22. 5.mája 2013 22:16
ja som našla svoj prístav, teba čaká tiež ešte niekde, dobre to vieš, .. ale až keď sa zahojíš, týmto všetkým si musíš prejsť, musíš sa naučiť niektoré veci prehliadať, potom sa musíš naučiť byť sama ale aj fungovať sama, a potom nájdeš sovj prístav a bude to dobre, tak tko to má byť, uvidíš
2
@aero verím tomu ... len je občas ťažké byť sama . Nikdy som nebola takto dlho sama a zvykať si že neexistuje človek ktorý by mi bol oporou je ťažké. ( myslím v mužskom podaní v ženskom predsa viem že si tu ty aj ostatné baby . )
3
hej ja viem presne o čom hovoríš, neboj sa, usmievam sa teraz ako slniečko na hnoji, iba perto že som ho našla... mam človeka čo ma počúva, čo ho zaujma ako som sa mala, aky som mala deň a všetky ostatne hovadiny, tiež .. pol roka je dlha doba, a bolo mi to treba, ale aj teba to čaká teš sa!!!!
Napíš svoj komentár