Zajtra to bude už týždeň odvtedy, čo som si domov priniesla Stelu a s hrdosťou prehlasujem, že už dve noci som nerušene spala. Síce len do pol piatej, ale to je jedno
Problém bol v tom, že moja malá fufňa sa nevie vyrovnať s nedostatkom priestoru na behanie a tak mi pred 2 dňami po druhý raz ušla. Vlastne sa tomu ani nečudujem, nakoľko má ten plastový box cca 20 cm na výšku... proste vyliezla na domček, ktorý som jej vyrobila z krabice od topánok a – hoci som box zakryla vrchnákom a zaťažila, aby ho neodtlačila – pretiahla sa cez medzery, ktoré som nechala na vzduch. Takže som bola v nedeľu ráno o štvrtej prebudená mojou mamkou.
M: „J., vstávaj! Stela je v obývačke... počula som ju v rohu pri skrini.“
Ja: „Ha?“
A kým som sa zdvihla z postele a dotiahla sa do izby, môj drahý ježo prebehol celú miestnosť a skryl sa pod stolom s počítačom. (Tu musím dať Stele jeden veľký plusový bod za to, že vôbec nemá chuť obhrýzať káble. Fakt. Nedotkla sa ani jedného.)
Kým som po nej pátrala v tme pod stolom, Stela utiekla oproti a skryla sa v rohu za skrinku s telkou. (Tu jej dávam druhý dobrý bod za to, že na moje volanie sa prišuchtala ku mne
Problém bol v tom, že ju akosi prešla dobrá vôľa a rozhodla sa, že ma bude pichať ako divá... jej chytenie ma nakoniec stálo niekoľko citlivých miest na dlaniach, kde namierila svoje pichliače a tiež asi 10 minút nadskakovania a funenia a ježenia z jej strany. Díky, drahá. Stále ťa ľúbim
(Až ráno sme zistili, že preňúrala celú moju izbu a z kúpeľne chcela odtiahnuť handru – čo by sa jej aj podarilo, keby ju nemusela ťahať cez prah. A to je príliš aj na ježka )
No. Nakoniec to všetko vyriešil môj vynaliezavý tato s mamou, keď večer na ďalší deň v pivnici našli megaveľkú krabicu, do ktorej sa zmestila aj so spomínaným boxom (čo mi ušetrilo ďalšie popichanie a prehadzovanie pilín a misiek a domčeka). Najkrajšie na nej je, že z nej fufňa neujde, lebo má 40 centi na výšku
Ale krivdila by som mojej ježčici, keby som ju tu len ohovárala. Veď je to také milé zvieratko.
Včera a predvčerom som ju pustila pobehať si po chodbe. Taká bola zlatučká, ako si tam utekala... juuj! Ježko je vám poriadne rýchly zver. A tiež poriadne zvedavý... a hravý. A ten pohľad naňho, ako si ťapoce po plávajúcej podlahe... ten stojí za každé pichnutie. Ešte pre ňu nemám prichystané preliezky a podobné veci, aby sa nenudila, ale zatiaľ jej celkom postačujú naše topánky. Predvčerom sa vyšantila v ocovej šlapke a včera sa udomácnila v mojej teniske... medzitým ožužlala pár šnúrok, skúsila sa vtlačiť do maminej šlapky (neúspešne) a z nejakého neznámeho dôvodu štvrť hodiny olizovala vchodové dvere...
Zjavne sa jej to všetko veľmi páčilo... keďže sa preneseniu do krabice vzpierala ešte viac, než kedy predtým A nie, nerobte zo mňa zlého človeka, čo jej nedopraje... fufňa celý deň prespí a večer sa aktivizuje až okolo pol desiatej... kým sa najedla, napila a vybehala, bolo jedenásť hodín... a ja som bola rada, že môžem ísť do postele. Aj keď len do pol piatej. Vtedy sa väčšinou budím, Stele treba vyčistiť box a dať jej „večeru“. Dospávať chodím o siedmej ráno, asi tak hoďku – dve.
Ale všetko to stojí za to.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
tequila
21. 10.októbra 2020 17:18
ten jezo je riadne cislo
Napíš svoj komentár