Pomaličky sa jej odkradla z duše, z vlastného domova. Odišla ona sama, prekvapivo potichu, prekvapivo nenápadne... prekvapivo.
Nikto nečakal, že sa to stane, a predovšetkým nie ona. Bola si tak istá... sama sebou. A zrazu sa zmenila tak, že pochybovala o vlastnom Ja.
Bol to následok Toho?
Možno áno, možno nie... možno sa toho za tých 5 mesiacov proste nakopilo priveľa. Príliš veľa vecí, s ktorými sa chcela vyrovnať, príliš veľa vecí, ktorých prijatie vo svojej prísnosti vyžadovala od ostatných. Veď keď to zvládne ona, prečo nie ostatní...?
Bola si tak istá... sama sebou.
Až život ju musel prebrať zo sna.
Je len otázne, či nebolo lepšie žiť v sne a vnímať svet okrajovo, predstavovať si heroizmus vlastnej osoby a vidieť veci jednoducho... alebo bojovať s realitou, o ktorej len počula... a nikdy ju nechcela.
Možno (určite) sa všetko na dobré obráti. Ale ona to tak zaručene ešte nevidí. A vo vlastnom zmätku duše ešte chvíľu vidieť nebude.
Blog
Komentuj
6 komentov k blogu
1
greyness
6. 3.marca 2012 11:24
cítim to ako ona...
2
naklikala si sa sama, ci si sa do topky dostala zasluzenym usilim? uprimne
3
@greyness poviem Jej, že má akúsi "spriaznenú dušu". Poteší sa...
@antifunebracka ???na čo by som to robila? mám k sebe hádam toľko úcty, aby som sa nevtierala.
@antifunebracka ???na čo by som to robila? mám k sebe hádam toľko úcty, aby som sa nevtierala.
4
len sa pytam, v poslednej dobe sa to nejak rozmohlo. ale som rad, ze nie si taka
5
Nie, nie... píšem sem, lebo ma to baví, potrebujem zo seba niektoré veci dostať a chcem zistiť, či dokážem ľudí mojimi slovami zaujať... a naklikávanie mi ako objektívny spôsob prieskumu nepríde
Napíš svoj komentár