To bude asi tou jarou.
FAKT.
Neznášam jar. Topí sa môj milovaný sneh, predlžuje sa deň, ráno skoro svitá... bleh!
Veď je to hrozné! Nielenže človek musí každý deň vyliezť z pelecha za nejakou povinnosťou, nie, on sa za ňou musí čvachtať.
A ešte k tomu načisto nevyspatý a neprebudený, lebo keď ten debilný slnečný "kotúč" "pobozká vrcholce kopcov a ticho sa vkradne do doliny, človeku sa už nedá poriadne spať!
Nehovoriac o tom, aká je to nuda, cestovať autobusom počas všedného, slnečného dňa... kam sa podela mágia a príjemné "ospalo" cesty v tme? Človek hľadí von z okna a premýšľa nad tým, čo to asi len je, tamto tá silueta, čo sa skrýva v tme... nie takto.. argh.
A to už ani nespomínam kadejakú hmyzoidnú háveď, ktorá sa prebúdza po zimnom spánku. Joj! Prečo to všetko nevezme čert? (Alebo ešte lepšie, Biolit)
Chcem svoju zimu! Pokojnú, tichú... keď môžem vetrať a svietiť naraz bez obáv z Votrelcov...
Nehovoriac o počasí-nepočasí, keď chudák človek ani nevie, čo na seba... buď ho zalieva pot v zúfalej snahe chladiť, alebo po maratónskom výkone smerom k spoľahlivému zdroju tepla....
Moji milí, nečudujte sa, že v škole funím ako nasratý ježko. Nečudujte sa, že som nervózna. Neznášam jar.
(Ak keď tento výlev mi trochu zlepšil náladu...)
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár