ples u neznámeho,
namiesto šiat lupienky ruží
a namiesto ruže šíp.
Hra orchestra,
opijajúca melódia,
šialenec dirigujúci rytmus
a zrazu ticho.
Nemé ústa povedali všetko za nás,
stratila som aj posledný lupienok,
nahá stojím pred súdom,
...súdom bielych jednorožcov.
Do polnoci zostáva len pár chvíľ,
no v tejto básni to nebude tak,
tu sklenné črievičky neexistujú
a príbeh o pricovi sa pokladá za brak.
Povesím sa na oblaky,
z komínov chemickej továrne,
a zapamätám si už naveky,
...ruža bez tŕňov neexistuje.
Báseň
Komentuj
4 komenty k blogu
Napíš svoj komentár
čosi dnes tu každého len chválim