nikomu neverila.
Nič nikdy nepožičala,
aby to nestratila.
Stretla jeho,
vravel,
aby mu uverila...
že je jediná
a chce len ju
lebo je iná.
Srdce mu nedala
aby sa nesklamala.
Spravila medzi nimi priepasť
aby ho už nestretala.
Nikdy nič nové neskúsila,
všetkého sa iba bála.
Bála sa prehry, sklamania,
bála sa viny, zlého poznania.
Mala strach pozrieť na slnko,
čo ak jej oči spáli?
Nepozrela za večera na oblohu,
čo ak by hviezdy na ňu popadali?
Nešla nikam,
nikdy nič nezažila.
Nikdy sa nesklamala,
no nič ani nezískala.
Nikoho nemala rada,
všetko odcudzovala.
Nemala rada seba samu,
lebo si zavadzala.
A v ten deň
keď to všetko zmeniť chcela,
prišiela skaza oheň
a jej srdce podpálila.
Zhorela do tla.
Jej duša prázdna navždy cestovala,
no bez škrabanca,
ako si vravievala.
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
antifunebracka
7. 11.novembra 2013 21:57
super myslienka a pointa, amaterske spracovanie
2
@antifunebracka máš pravdu... to je to, že niekedy chýba inšpirácia, v tomto prípade nápad bol, ale zle zachytený...a vieš čo, dal si mi teraz také vnuknutie, že keď budem chcieť písať, tak práve toto prerobím!
Napíš svoj komentár