Som všade, nie som nikde

Som všade.
Pod šuštiacimi listami jesene,
v ktorých sa budeš brodiť v parku,
Na dne šálky, keď dopiješ kávu.

Pri západe slnka sa zjavím v oblakoch.
Budem rosou na listoch,
Ktorá sa zjavuje ráno
a do obeda zmizne.

Budem tam, keď skrývané slzy z Tvojich očí
Padnú na novinový papier
a budem bývať v daždi kvapiek,
Ktoré pokryjú Tvoju tvár
I zničenú myseľ.

Ukryjem sa v záhybe látky
Tvojej košele
I v trieske z latky,
Ktorá sa Ti zaderie do prsta.

Vznášať sa s bublinkami mydla
Pri Tvojej vani
a Ty,
Obkolesený spomienkami,
Budeš cítiť vánok,
Ktorý preniká škárkou v okne-
Aj tam budem,
prinesiem Ti spánok.

Nachádzam sa v cigaretovom popole
na balkóne Tvojho bytu.
Voláš moje meno a ja
Som v tej ozvene,
V desivom výkriku za svitu
nádherného bieleho mesiaca,
pod ním chlapec, čo sa na ulici potáca.

Som tou najhustejšou tmou,
Ale aj najjasnejším svetlom.
Dievča Tvojich snov,
Ktoré odvial vietor.

 Blog

7 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu