V ten deň som stála pred budovou mojej novej školy, bola veľmi veľká, zelená. Na sebe som mala krátke, bodkované mini šaty, vo vlasoch mašľu, ktorú som si kúpila v takom starom kráme so všeliakými malinkými drobnosťami, ktoré vedeli človeka potešiť a vyčarili mu zakaždým úsmev na perách.
V hlave mi výrilo množstvo otázok... aká bude nová škola? Nemala som strach ani trému pred novými spolužiakmi, bola som len zvedavá. Akých zaujímavých týpkov stretnem? A vôbec.. budú tam nejaký? Po zdolaní tých veľkých schodov som sa ocitla vo vestibule mojej novej školy. Vyšľa som si ďalšie schody a ocitla som sa pred dverami učebne anglického jazyka, kde mali byť moji noví spolužiaci.
Hneď v ten deň som si našla kamarátku. V tom momente som si bola viac ako sto percentne istá, že s ňou prežijem veľa. A mala som pravdu bola mi najlepšou kamarátkou dlhé 4 roky. Prežila som si s ňou úspechy aj pády.
Vtedy som ešte, nevedela, že sa to jedného dňa skomplikujem, ani som na to nechcela pomyslieť, ani som len túto možnosť nebrala do úvahy. Bolo mi viac ako proti srsti pripustiť túto možnosť.
Ale predsa len prišiel zlomový moment, v tom čase sme sa menili. Bolo to ťažké obdobie, neboli sme ani deti ani dospeláci, niečo medzi. Každý hľadal svoje miesto, niekde kde zapadne a kde ho budú brať vážne. Niektorí spolužiaci sa hrali na emákov, ktorí sa obliekali len do čiernej a tvárili sa akože si režú žili, stonali a nariekali, že život je pre nich príliš ťažký. Iní boli pankeri , ďalší skúšali marišku... každí sa chcel niekde uchytiť.
A kamarátka moja milovaná, dovtedy slušná a spokojná sama so sebou začala piť, fajčiť a jediné čo ju zaujímalo boli chalani. Stále mi hovorila, len o chalanoch, ako sa na ňu pozrel, ako ju chytal, ako sa na ňu vrhol. Nemala by som nič proti tomu, kebyže si nájde priateľa, ktorého bude mať rada. Ale ona mala priveľa takých priateľov, ktorí sa na ňu vrhali. Ona si vyslovene žiadala pozornosť chlapcov, túžila byť JEDINEČNÁ, tak ako mi hovorila. Pre všetkých tých chalanov, ktorých poznala musela byť ONA číslom jeden. Všímala si len vonkajšiu krásu všetkých tých jej chlapcov a len o vonkajšiu krásu sa tiež aj starala. Ja som túžila v živote dosiahnúť oveľa viac ako len takýto povrchný úspech. Chcela som v živote niečo dokázať, preto som sa učila..
Takto sme sa od seba oddiaľovali. Chcela som to zachrániť, zachrániť to pekné čo bolo predtým, ako sa z tej stalo TO čo je aj teraz. Čakala som na deň, keď jej to dôjde. Keď si uvedomí, že v živote sú oveľa dôležitejšie veci ako vzhľad a príťažlivosť. Čakala som dúfajúc, že sa ozve, keď jej to dôjde. Bohužiaľ naše priateľstvo skončilo a musela som sa s tým zmieriť aj keď len veľmi ťažko.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár