Je tu znova. Chytil ju do rúk a dvihol do vzduchu. Začal ňou triasť. „Všetko sa točí, je mi zle, prosím nech to skončí“ . Hodí ju na posteľ, ale neodchádza. Stojí pred ňou a vyčkáva. Vie, že sa to pre dnes nekončí. Prichádza správa. Posadí sa k počítaču a číta. Vidí jej znepokojenú tvár. Niečo sa deje. Priblíži sa zozadu a chytí ju okolo krku. Tlačí stále viac a viac. Ťažko sa jej dýcha, plače. Prestane až keď je schúlená na podlahe v kaluži jej sĺz. Krúži okolo nej a sleduje ju. Koľko toho ešte vydrží?
Zvoní telefón.
-Ahoj .. chýbaš nám ..poď okamžite von
Utrie si slzy. „Vidíme sa zajtra môj drahý démon“. Odchádza z izby s úsmevom.
Denník
Komentuj
Komenty k blogu
1
antifunebracka
31. 3.marca 2015 16:28
pacia sa mi taketo mikropoviedky s udernou pointou
Napíš svoj komentár