a ďakujem za tých pár chvíľ, kým si tu bol.
A proste neverím, že je to už rok.
Rok bez Teba.
Pripadá mi, ako by to bolo len včera čo si odišiel.
Stále Ťa tu totiž cítim,
počujem Tvoj smiech
a vidím vo veciach, ktoré si mal tak rád.
Bolí to! Aj po roku stále rovnako.
Pozerám na jedinú fotku, ktorá tu po Tebe ostala.
Spomínam...
na tie nekonečne dlhé debaty,
záchvaty smiechu,
na chvíle, keď sme si rozumeli aj bez slov,
na to, ako si ma rozplakal...iba raz...a to si mi vtedy povedal "Milujem Ťa"
Najkrajšie a najšťastnejšie 3 mesiace...
A potom to prišlo..."výbuch hviezdy"...
ale mal si pravdu, aj tak to stálo zato...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár