Tri hodiny potom ako zaspala sa zobudil muž po jej boku a ani len nepomyslel na to že by bol tak ohľaduplný ako ona. Pritisol sa k nej a s vášňou ju uhyzol do krku. Hneď sa prebrala a pozrela na neho. Spočiatku jej pohľad vyzeral mierne prekvapene ale rýclo sa spametávala. Prešla mu rukou od koreňa nosa cez líce poza ucho a začala sa mu hrať s ušným lalôčkom. Druhou rukou mu prešla prstom po perách, cez bradu po ohryzku a potom sa mu začala hrať s ľavou bradavkou. Slastne vzdychol a objal ju okolo drieku a krku a takmer ju hodil na chrbát. Keď ju videl ako jej skĺzla košeľa, aké má rozcuchané vlasy nevedel sa ovládnuť a musel ju mať. Tak ako kedysi pred rokmi.
Vtom začul cupitavé kroky na chodbe a následné vržďanie kľučkou na dverách ich spálne. Ani nevedel ako a už ležal na chrbte vedľa svojej ženy zakrytý a ešte stále vzrušený. Ako sa otvorili dvere vstúpilo dnu dievčatko so zapletenými dvoma vrkočmi a po líci mu tiekla slza. " Miriam, zlatíčko čo sa stalo?" prehovorila prvá. Dievčatko sa ku nej rozbehlo a hodilo sa jej okolo krku. "Mami...sníval sa mi zlý sen...snívalo sa mi že si v tmavom lese a niekto za tebou ťa chce prebodnúť ale skôr ako to spravil si sa otočila a pohľadom mu zaryla ten nôž hlboko do krku..."hneď ako dopovedalo usedavo sa rozplakalo v náručí svojej matky, až kým nezaspalo. Keď zaspávalo Filip skúmal Elis ako sa tvári. Nevedel preniknúť výrazom jej tváre. Bol s ňou už tak dlho a pritom ju vôbec nepoznal. Bola taká tajomná, záhadná, ale on vedel že jej tajomstvá nechce poznať. Bolo mu jasné že to nie je obyčajná žena, ale nič viac vedeť nepotreboval a nechcel. Elis na neho pozrela upokojujúcim pohľadom a potichu zašepkala: " dnes z toho asi nič nebude. Poďme spať."
Keď sa prebrala ležala v posteli sama a z kuchyne cítila vôňu praženice. Vstala, prehodila cez seba župan, nasunula papuče a šla spáchať rannú hygienu, ako to volal jej muž. V kúpeľni na seba pozrela do zrkadla. Jej tvár, hoc bola mladá, bola poznačená drobnými jazvami a vráskami. Vo vlasoch mala pár šedivých prameňov. Vždy rozmíšľala že sa jej nikto nepýtal prečo vyzerá takto. Poznačili ju roky bojov samej so sebou a so svojimi schopnosťami, poznačili ju roky samoty, žialu a bezcielneho hľadania. Ale po tejto ceste už bude vštkému koniec. Zhlboka sa nadýchla, nasadila masku spokojného úsmevu a odišla do kuchyne.
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár