Vždy som bola zástancom toho, že nikoho netreba súdiť podľa výzoru.
Stále som, no uvedomila som si, že výzor vlastne prezradí dosť. No v akom zmysle?

Nie, nemyslím tým, že prezradí to, aké má človek srdce a čo sa v ňom skrýva.
Nemyslím tým ani to, že ak človek nemá súmernú tvár alebo nevyzerá ako z obálky módneho
časopisu, že je divný, zlý, čudácky...
Jednoducho, stále som zástancom názoru, že podľa výzoru nemôžeme posúdiť "tento je dobrý
a tento zlý"...

Ale..

Výzor dokáže výborne ukázať, v akých podmienkách žijeme. A ak sa zapozeráme, z výzoru
môžeme zistiť aj to, či je človek utrápený či šťastný..
Nehovorím nič nové, ale dnes som sa nad tým hlbšie zamyslela cestou domov a autobuse.

Nie som povrchná, nikdy som nebola....
Sedela som na zastávke a prišlo také dievča. S mamou. Neviem koľko mohla mať rokov
ale určite bola mladšia ako ja.
Mala nejaké maskáče, zamatové lodičky a v nich žlto-červené ponožky. Vlasy mastné,
ruksak roztrhaný. Väčšinou som niekam zahľadená, keď čakám na autobus ale to dievča
bolo nepriehľadnuteľné.
Chvíľu som sa na ňu dívala a potom odišla.
Po chvíľke som na ňu aj zabudla. Akurát som vedela, že sa zdravila s mojou spolužiačkou.

Prišiel autobus a ako sme nastupovali, pustila som pred seba Lenku. Nastúpila prvá a ja
za ňou.
To dievča s mamou, čo som na zastávke zočila tam sedelo. Lenka si sadla vedľa nej a ja
vedľa jej mamy.
Rozprávala sa s nimi a ja som neprítomne hľadela do okna. Ale počúvala som ich....

Naozaj neviem koľko to dievča mohlo mať rokov, ale tipovala som jej tak pätnásť.
Hovorila niečo že bola u doktorky a že zostáva doma do stredy.
A potom jej mama hovorí "No a v pondelok už ideš do školy nie?"
A ona na to (zaťahovala ako typická sedlaňa) "Neee šak do stredy máám marodku... a poojdem
ku Červenskej aaa keď mi dačo povie ta ju tak vypičujeem". (Červenská je doktorka)
Pousmiala som sa v duchu. Povedala to typicky arogantným spôsobom malých sedláň.
(Pomyslela som si "Jasné, už len ty. Husté reči tak akurát").
Jej matka na to nič...

Potom sa bavili o nejakých kamoškách či čo a vtedy tiež skvele zapotila...
"Jooj tak my každý večer pri večierke a fľašku už kupujeme.."
Jej mama zasa nič. Asi je to u nich normálne.
Štýl ktorým sa vyjadrovala, gestá ktoré používala, typické veľké reči a nulové správanie..
..išlo mi to na nervy. Najradšej by som sa postavila a odišla, lebo už som ju nezvládala
počúvať.
A tu to bolo už na výzore krásne vidieť.
Nemôžem súdiť ju ako človeka a aká je vnútri, no navonok sa prejavuje ako chudera
ktorá si myslí, že jej patrí celý svet, no pri tom to takýmto spôsobom nikde nedotiahne.
Akurát tak pod most alebo na železničné stanice.
Stačilo mi počúvať ju pätnásť minúť.

Neviem ako sa to dievča volá, koľko má rokov a kde vlastne býva... ale pri nej som si dnes
uvedomila, že výzor dokáže naozaj veľa prezradiť....

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
profesor  22. 10. 2010 09:45
skor reci v tomto pripade nie ?
Napíš svoj komentár