"Áno, milujem ho, neopustím ho."
"Má rakovinu!"
"Viem"
"Si veľmi mladá. Viem, miluješ ho ale nebude to jednoduché."
"Sue, to všetko predsa viem. Pozri, veľmi si ťa vážim. Si mojim veľkým vzorom a som ti vďačná za všetko čo si ma naučila ale toto je moje rozhodnutie a ľúbim ho až príliš na to aby som ho opustila..."
(TICHO, Any sa v očiach črtajú slzy)
"Tak choď" jemne dodala Sue a na tvári sa jej zjavil bolestný úsmev.
Any a Sue mali úžasný vzťah. Boli ako učeň a majster. Any ju obdivovala ale v tejto situácii ju nijako nemohla ovplyvniť.
Any kráčala do nemocnice s hrčou v hrdle. V ušiach jej znela ich pieseň a veľmi sa bála vkročiť do tej izby.
Markovi zistili nádor a jedinou šancou na vyliečenie bola amputácia nohy. Mark bol športovec, aktívny človek a skvelý hudobník. S Any spolu hrávali. Vedela že ho to zlomí, vedela že zatrpkne...
"Ahoj láska" so sileným úsmevom povedala keď otvorila dvere izby.
"Ahoj.."
"Ako ti je?"
"Hm, neviem to ani opísať"
Mali zvláštny vzťah. Boli úžasný milenci ale medzi nimi bolo ešte niečo viac ako láska.
Any sa snažila byť silná pretože ju potreboval ale pri pohľade na neho to nezvládla. Spustil sa prúd sĺz. sadla si k nemu, objala ho a silno sa k nemu pritisla. Akoby bola vystrašené dieťa, ktoré malo zlý sen.
"Miluješ ma?", ticho sa spýtal.
"Viac ako svoj život..."
"Odpusť mi", hlboko sa jej pozrel do očí.
Nechápavo sa na neho pozrela... "Čo?"
"Veľa krát som sa k tebe správal ako idiot, ale človek zistí že niekoho miluje až keď ho stráca. A ja ťa milujem, nesmierne milujem!"
Po týchto slovách pocítila zvláštnu bolesť v srdci. Nezmohla sa na veľké slová, len ticho dodala "Neopúšťaj ma!"
"Na sálu!" Zvolal hlas na chodbe. Obaja vedeli čo to znamená.
Celých osem hodín sedela Any na chodbe a čakala.. Zdalo sa to ako celá večnosť...
Konečne ležal v izbe. Odteraz sa jeho život zmení. A to od základov. Veľmi dobre to vedeli.
.... Neopustila ho! Tak ako mu to prisahala. Bola s ním, starala sa o neho a dá sa povedať že boli šťastný. Siedmeho marca mal prísť Mark do nemocnice po výsledky. Cítil sa dobre a nemal žiadne iné ťažkosti.
Keď prišli do nemocnice a Any Marka doviezla k doktorovi, prišlo niečo čo ani jeden z nich nečakal.
"Je mi ľúto..." povedal lekár
"Nezmizlo to, však?" Mark sa rozhodne opýtal.
"Bohužiaľ..."
Tento boj však už Mark nevyhral.
Keď umieral držala ho za ruku. Plakala. Utrel jej slzy, so slzami v jeho očiach sa na ňu zadíval, usmial sa a zašepkal "Budem ťa milovať, milovať ešte aj po smrti"...
Blog
Komentuj
22 komentov k blogu
1
darkkizz
26. 2.febuára 2010 10:24
och trapas, ohviezdičkovala som to omylom
4
preekráásne..
ozaj je to skutocne..? =O, mne sa nechce nechce nechce veriť..
neviem co by som urobila na tomto mieste..
ozaj je to skutocne..? =O, mne sa nechce nechce nechce veriť..
neviem co by som urobila na tomto mieste..
8
poznáš tie osoby? osobne? ... (asi teda, ale v inych menách ak)
10
"velmi osobne" ... (málo osobne) - a to sa dá ?
no nič, nad tým sa nebudem zamášľať..
už možem asi len dodat, ze nemám slov.. a aj ked som absolutne nepodstatny clovek, odkáz ze im prajem
no nič, nad tým sa nebudem zamášľať..
už možem asi len dodat, ze nemám slov.. a aj ked som absolutne nepodstatny clovek, odkáz ze im prajem
11
no lebo som to pisala z vlastnej skusenosti takze preto som sa tak blbo vyjadrila ze velmi osobne
15
naozaj veľmi krásne a smutné zároveň... ale som veľmi rád, že sa tu prejavil skutočný dôkaz lásky a nielen tie falošné...
Napíš svoj komentár