O čom to zväčša píšem? Akým štýlom? Prečo?
K písaniu som sa dostala iba prostredníctvom hudby, keď som si začala písať vlastné
texty. Začínala som písať v angličtine a píšem tak vlastne aj teraz.
Prvé veci fakt neboli nič moc. Len nejaké hatlaniny, zlataniny mojich pocitov.
Nedávali zmysel, čo sa mi z jedného uhla pohľadu vlastne aj páčilo a niečo z toho
sa zachovalo aj do teraz.
Ale texty sú iná kategória, tie vznikajú inak. Keď sedím za klavírom a hlavou sa
mi preháňa milión myšlienok.
Ale blogy ako také... básne, výlevy, záchodové veci, príbehy skutočné aj vymyslené...
Tak k tomu som sa dopracovala nejak postupne, ako asi každý.
V podstate ma vždy bavilo písať, len som si potrebovala, ako sa hovorí, vypísať ruku..
Píšem iba veci ktoré vychádzajú z vlastných pocitov. Úprimne.
Lebo niektorí pochybujú. Niektorí si myslia že píšem nútene, tak, ako sa to odo mňa
očakáva. Nie. Všetko čo som napísala má v sebe kúsok zo mňa...
Či už moje zážitky, predstavy, sklamania, radosti...
V mojich blogoch je môj život. Taký aký je, aký by mohol byť, aký si ho predstavujem...
Čo sa týka básní, nepíšem ich dlho. Napriek tomu, myslím si že tie mi idú a rada
ich píšem. Rada obaľujem pointu do metafor, ale tak aby bola pochopiteľná.
Niekomu sa páčia, niekomu nie... Niekomu možno prídu ako gýče.
Nesnažím sa ich písať extra výnimočne a na výnimočné témy.
Píšem o klasikách života. Láska, zrada, bolesť, smrť, šťastie....
A nedá mi aby som sa nevyjadrila o blogu od Lucii199513, kde ma zaradila medzi
piatich naj blogerov, prízvukujem PRE ŇU.
Samozrejme že ma to potešilo.
Smola však bola, že jej subjektívny názor (hlavne v druhom blogu) bol zvozený
pod čiernu zem. Zvykla som si...
Mne je to samozrejme jedno. Nepíšem preto, aby som bola v nejakej Top-ke.
Píšem lebo ma to baví, lebo píšem rada.
No porovnávať ma bola chyba. Nerada sa porovnávam a nemám rada keď ma s
niekým porovnávajú. Nemôžeme totiž porovnávať neporovnateľné, porovnávať
úplne odlišné žánre poézie.
Samozrejme mám na to svoj názor. Názor ktorý je väčšinou neakceptovaný práve
ľuďmi, ktorý mi vyčítaju moju netolerantnosť.
No to je jedno.
***
Možno teraz trochu odbočím od témy, no práve toto sa takisto týka mojich blogov.
Často by som chcela byť, ako to povedať, taká ľahká, svieža, jednoduchá...
Ale nie som. Som ako taká ťažká korenistá vôňa, s ktorou musíte narábať opatrne,
lebo ak by ste to s ňou náhodou prehnali, voňali by ste ako stará kurva.
A také sú vlastne aj moje blogy, básne, piesne... celá moja tvorba.
Ťažká, smutná, občas prehnane gýčovitá. Ale to som JA. Nechcem a nebudem to
meniť. Iba si občas pomyslím, že ak by som tvorila inak, aké by to bolo.
Nebolo by to "to moje".
A týmto som vlastne ani neviem čo chcela povedať.
Iba toľko, že všetko čo napíšem je naozaj úprimné aj keď niektorí jedinci pochybujú.
A to, že písať ma baví. Nie preto aby som excelovala, ale iba tak, vypísať sa....
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár