Sedela som tam na terase a fajčila cigaretu. Začínalo pršať ale mne sa ani za boha nechcelo postaviť z pohodlnej plastovej stoličky. Hodinky ukazovali 20:00 tak som sa postavila, do uší som vopchala slúchadlá, zatvorila za sebou bránu a odišla som.
A ako som tak kráčala známou cestou rozmýšľala som či tam bude aj dnes, dúfala som že áno...

O desiatej večer som vždy sedela pri počítači a čakala či sa objaví upozornenie že sa mi prihlásil priateľ.
Z mojich myšlienok ma vytrhlo okienko v pravom dolnom rohu, kde mi ICQ oznámilo že sa prihlásil. Tlkot môjho srdca nabral obrátky a ja som mala nepochopiteľné sucho v ústach.

Nebola to klasická internetová známosť, poznali sme sa, bol to môj "kolega", kamarát. No priťahovalo nás niečo viac, čo som sama nedokázala pochopiť, nie, nebola to láska, nie tá v tom pravom zmysle...
Čakala som či sa ozve prvý, nechcela som sa javiť ako vtierka... Po chvíli napísal.

"Ahoj fajn status"
"No Ahoj, heh, hej. No čo, ako žiješ?"
"Nie veľmi... nedávno som došiel domov lebo furt dakde lietam ale sa strašne teším na piatok. (v piatok sme mali mať skúšku, bol to náš gitarista)."
"Hm, hej šak aj ja, veľmi"
" Pozerala som tie live koncerty čo si mi poslala, keď to tak urobíme, bude paráda.."
"Však? Len kus upravíme rytmus a bude. Neboj toto bude akustika, bude v poho, len kus horšie bude na elektrike ale základ máme"
" Joj, normálne sa strašne teším na piatok, tá pesnička ma dostala.. "
" Jj, aj mna"
Obaja sme ale dobre vedeli že to bola čistá zámienka.

"O. k. takže v piatok berieš akustiku?"
"Hej, ale keď chceš ta aj elektriku"
"Ako chceš.... "

_________

"Šak hej, lebo ja to sám nezahrám, jedine že ty sa naučíš "
"Ja? Mne by to trvalo dosť dlho"
"Myslíš?"
" Neviem ale aj oco ma skúšal naučiť, ale nič z toho.. "
"Ja ťa naučím"
"Pochybujem žeby si mal na to nervy"
"Ja som učil už iných dilinov a vysvetlil som, tak ty budeš maličkosť "
"Ja že som dilino ??? No ďakujem. "
"Nie myslel som to tak, že ty niesi hlúpa, ty sa naučíš.."
" Okej idem ja spať tak dobrú noc"
"Aj tebe, v piatok na skúške jo, rozbalíme?"
"To si píš"
"Ok ahoj"
"Ahoj"

_________

"Od rána ma každý len sere"
"Moja, usmej sa a maj ich v piči"
"Ty to vieš najlepšie vyriešiť "
Poslala som obeseného smajla"
"Tak čo ja viem, keď sa na to cítiš tak sa aj obes.... ale nie čosi komu by som potom hral ha? "
"ďakujem, ty mi praješ žeby som sa obesila? "
" Nie nie čosi, šak som napísal že nie""
"No čo ja viem, hral by si Dáši"
"Nie, ja mám radšej teba, ty aspoň počúvaš čo hovorím."
"Ty si dneska ku mne strašne milý, ti poviem"
"Spravila si pre mňa veľa, tak bodaj by som nebol milý"
A tu som zrazu nevedela zareagovať, nič výnimočné som pre nňho nespravila a takéto reči on vo zvyku nemal....

"Hm, dneska si píšeme jak mongolci"
"A je na to niečo zlé Maji ? "
"Nie je to OK."
" No vidíš"

"Ale vieš čo Tomáš?"
"No čo moja?"
Bola reč o jednom učiteľovi ale to je nepodstatné...

"No nič Maja, ja už idem spať. Tak sa maj pekne, Dobrú noc a sladké sny a v piatok sa vidíme. Tak čawelooooo."
"Dobrú"
poslal mi nasratého smajla
"Čo to za smajla, čo ma chceš zabiť?? "
"Nie čosi teba? To by som si radšej pelo odkusol"

_________

"Čo si tým chcela povedať? Žeby si si vedela predstaviť somnou vzťah?"
"Možno...."
"Si krásna žena a nehanbím sa povedať že sa mi páčiš, naozaj. No ja sa ešte nechcem viazať."
"Ja viem, poznám ťa, pre teba sú dôležitý kamoši, hudba...."
"Áno, ale keby si vedela ako veľmi ma rajcuješ, nenormálne po tebe túžim"
"Ty nevieš čo chceš..."
"Chcem teba ale..."
"Nechaj to tak, veď ani ja sa nehanbím priznať že sa mi páčiš, že..."
"Ani si nevieš predstaviť koľko krát som na tebe šiel oči nechať, stále"
"Si nádherná, skutočne nádherná a tie tvoje prsia..."
"Tomáš, ja ti nerozumiem.."
"Ani ja nerozumiem sám sebe! Vieš koľko krát sa mi o tebe sníva?"

Naša debata pokračovala dlho do rána vo veľmi intímnom duchu, ktorý tu rozpisovať nebudem....

"Dobre, nechajme to tak, zajtra doriešime, fakt mi prepáč. Ale ja už musím....... Aj ja som mal z toho strach lebo vieš, keď si v tom je ti to jedno ale potom?..... Ale poviem ti jednu vec, si krásna, super baba a som rád že sme tu dnes pokecali o takých veciach. A prepáč. Ver či never aj ja som sa na to tešil a celú noc nebude nič iba sny o tebe a prepáč ale ja už idem Mám ťa stále rád, no neviem ako ty mňa..... "

S týmito slovami sa vtedy so mnou rozlúčil. Ale toto bol len začiatok našej romance. Len potom prišli noci na ktoré nikdy nezabudnem. No nejako to ochladlo, už to nie je také ako predtým aj keď som sa to pokúšala zachrániť.

Zasa sedím na terase, fajčím cigaretu a cítim dažďové kvapky. Ale neponáhľam sa, pretože on ma tam už nečaká. Naše nočné rozhovory stratili svoje čaro. A naše kedysi 6 - 7 hodinové písanie si sa zmenilo na 10 min. boj o slová a nútené vety z ktorých neplynie žiaden význam. No ako tak sedím na tej terase, cítim že cigareta chutí presne tak isto, a moje srdce tlčie rovnako ako vtedy......

 Blog
Komentuj
 fotka
zaujimava  11. 4. 2010 13:56
no..nepáči sa mi,že si použila toľko priamej reči..vyznelo by to lepšie,keby si to ty opísala vlastnými slovami...myslím si

ale za záver 5 hviezdičiek..
 fotka
koka  11. 4. 2010 14:53
...a nebol by osobný kontakt predsa len lepší??
 fotka
marikaaa  12. 4. 2010 16:43
ach jo...zažívam teraz niečo podobné...ešte aj tie mená sa zhodujú...
 fotka
hajzelodkosti  22. 4. 2010 18:27
ten koniec bol bravurny, ako keby som to napisal ja...aj ja tak vela veci vnimam, prezivam
Napíš svoj komentár