Čierno-biele ako klavír. Moje srdce prázdne.

V tme a kráse.
V tichu noci...
Pošepne mi čosi ktosi.
Ťažké dvere zavrel vietor.
Skúsim zaspať.
Nie však preto...

Búrka skladá...
....Symfóniu.,
plnú sladkej vášne.
Šepot blúdi myšlienkami
Zdá sa mi to zvláštne.

Struna praskla..
niekde v kúte.
Hudba silnie predo mnou.
Stojím sama...nepohnute.
V temnej ríši
mojich snov.

Na okne sa hrajú kvapky.
Počuješ tú melódiu?
Lieči dušu zabudnutých,
čo z rozbitej
čaše pijú.

Ja však vnímam
čosi iné.
Bolestivé tóny.
Skladateľ je búrka sama.
Srdcia nimi zlomí.

Buchot dvier a
vôňa ruží.
Dávno je to fádne.
Čierno-biele ako klavír...
...moje srdce prázdne.

Skúsim vstať a
v niečo veriť.
Zobudiť sa z ilúzií.
Neviem sa s tým, avšak, zmieriť.
Blúdim svetom fantázií.

 Blog

11 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu