Vajce? Medveďa? Psa či vlka? Líšku? Nikoho? Smútok?
Zrejme len to červenkasté opadané lístie čo sa povaľuje po zemi. Asi sa na to nikto normálny neodhodlá.
To len keď mi v lebeni tak mierne preskočí a čakám, že si to niekto všimne, či dokonca pochopí.
Samozrejme nikto....
Oni sa mnohí aj tvária že chápu nezmyslom, ale však... vieme? Vieme!
Dupkajú nohami aby nebolo počuť ich hanbu. Dupkajú a dupkajú a utekajú za davom, ktorému vidia len chrbát.
No a kým takto dupkajú, aby dav dobehli, hlavu majú pomaly pri kolenách.
A akonáhle pricupitajú a zaradia sa do davu neznámych, vystrčia rožky. Ako taký slizký slimák.
Takže čo z tohto vyplýva?
Na tejto ceste stretnem slizkých hadov.
Budú stáť oproti mne. Poznáte to z filmov. Budú sa mi drzo kukať do očí. A ja by som mala začať jačať a utekať nie?
Asi nejako tak by to malo byť.
Ale ja si zmením charakteristický scenár. Napľujem im do papule. Môžem to skúsiť, nie?
Myslím že to bude akýsi typ inovácie.
Totiž teraz si to už môžem dovoliť.
Pľuť som nevedela kým som nezačala fajčiť. Potom som sa naučila. A úplne super.
Preto ukážem drzému hadovi ako viem flusať.
Takže prvého pocestného máme za sebou. Prichádzame k číslu dva...
Druhá bude zrejme falošná líška. S besným pohľadom v tých protivných očiach. A bude sa zrejme snažiť, niečím ma
ojebať, aby ma potom mohla kvalitne dohrýzť.
Takých už bolo... hajáááj. Tak si na ňu budem musieť niečo vymyslieť.
Teda... pud sebazáchovy mi nedovolí nechať sa zožrať.
A tak ďalej no.
A kam to vlastne idem? Rovno rovno rovno a stále rovno a potom zabočím do ľava. Alebo do prava? Neviem.
Idem zistiť či je zem ozaj guľatá.
A opačnou stranou pôjde ten dav dupkajúcich debilov, čo sú ako húf zleho vtipu.
Dúfam že to stádo sa mi rýchlo stratí z očí, lebo mi je z nich špatne.
Ja si budem dupkať sama. No a čo?
Budem nezmyselne zmýšľať a možno sa proste naseriem, otočím a vrátim domov do postele.
To ešte nik nevie. Ani ja.
Tak sa teda majte a ja idem na vandrovku...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár