Taká krátka patetická báseň pre moje dve chlpaté stvorenia... =D Keď som sama, keď sa bojím.. On je ten, čo rany hojí. Keď slzy tečú po tvári. On to láskou zachráni. Keď sa stmieva, príde búrka... On očami zrazu žmurká. Keď každý kričí, nadáva. On je ten, čo zostáva. Keď sa niečo nedarí. On labkou pacne po tvári.. Keď pijem dúšok za dúškom. On pohladí ma kožúškom. Keď ma niečo boli, dusí. On to teplom liečiť skúsi. Je toho tak strašne veľa, čo to malé pro mně dělá.. Je to pravda odveká, pes je priateľ človeka. Blog 8 0 0 0 0 Komentuj