V poslednej dobe tu stále svieti slnko. Mračná nebolo vidieť ani nepamätám. No dnes je to akési iné. Obloha je tmavšia ako zvyčajne a vzduch nie je taký ťažký.
Dnes mi do očí nesvietia protivné slnečné lúče. Obloha sa zaťahuje, vyzerá to, akoby chcela objať, pohltiť rozsiahle polia a lúky ktoré vidím skrz okno. A po vonku nevidno radostne pobiehajúce deti na bicykloch. Všetko tu utíchlo po tých dňoch náhleho slnečného opojenia. Každý akoby čakal vo svojej bezpečnej skrýši na niečo čo sa nezadržateľne blíži.
Aj ja čakám. V mojej duši sa prebúdza nevysvetliteľná túžba počuť ako mi dažďové kvapky veselo hrajú upokojujúci rytmus dažďa na okno. Som taká pokojná až je to znepokojujúce. Dnes sa nikam nenáhlim, netúžim po slnku, chcem vidieť ako mraky tvoria akúsi tmavú stenu a ja sa budem cítiť nejako v bezpečí.
Keď začne pršať, ticho si otvorím okno cez ktoré bude prenikať vôňa mokrej trávy. Dážď môžem cítiť. Je to cítiť v ovzduší, na pokožke, je to počuť...
Spomínam. Spomínam na všeličo a dokopy mi moje spomienky nedávajú žiadny význam. Možno len ak to, že mi chýba.
Je to príjemný pocit počuť ako sa obloha búri, stáť niekde v daždi nikým nerušená alebo len tak ležať v posteli a počúvať krásnu hudbu dažďových kvapiek.
Najčarovnejší pocit však je zapnúť si tlmené svetlo, sadnúť ku klavíru a prispôsobiť sa tej krásnej symfónii prírody ktorú počuť. Pozorovať tie čierno biele klapky ktoré vlastne splývajú s touto náladou, je tiež čierno biela. Žiadne iné farby ani odlesky, nič medzi bielou a čiernou, iba krásny smútok.
Smútok ktorý cítim odkedy tu nie si. Mám ťa na dosah a predsa tak ďaleko.
Viem že miluješ búrku, viem že ju miluješ ako ja. Ja viem že keď príde budeš hrať, presne tak ako ja. Takisto viem že keď budem stáť na terase, ty tam niekde v diaľke budeš stáť tiež a sledovať ako prší. Ale nebudeš na mňa myslieť.
Odvykla som si od teba, presne ako od slnka ktoré som milovala. No pochopila som že aj smutný dážď môže byť krásny, dokonca často krajší ako spaľujúce slnečné lúče.
A ja stále čakám. Cítim to. Príde dážď. Vlastne pršať už začalo, v mojej duši. No skôr či neskôr to príde. Dnes v noci príde dlho očakávaná, dlhá, vznešená búrka.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
Napíš svoj komentár
-----------------------
Počúvam, som ticho ako letné ráno.
Zapálim si na výhľade, vnímam jemný vánok.
Opretými rukami pozerám sa na mesto.
Je to krásne vnímať, nečuduj sa, keď ti nezdvíham.
Pretože pocit ten, mi nedá ani láska ktorú k tebe skrývam.