A mračná bieleho strachu
Prišlo to ako silný vietor
a nezachrániš svoje srdce.
Vedela si to vo svojom vnútri
a budeš to mať pred očami každý deň.
Nie je to tvoja vina
nechcela si trpieť.
Len vôňa silnejšia
ako tlkot tvojho srdca ťa mohla zachrániť.
Nič sa nezmení,
len sa tam viac nevrátiš.
Nepíš a nečítaj
staré šarlátové písmo.
Zobuď sa.
Myslím že sa topíš
v rieke vlastného smútku.
Ty by si nemala byť tá ktorá spadne.
Skrývaš sa
za tmavý plášť noci.
Myslíš že ťa nikto nevidí?
Ale oni sú tu, stále.
Je to klam, tvoje slzy
nie sú iné ako za slnečného svetla.
Cítiš sa menej ponížená?
Na poľnej ceste,
hľadáš včerajšie stopy.
Nemárni čas! To dážď ich zmyl.
A ty vieš,
ten ktorý po nej s tebou kráčal
sa viac nevráti.
Nesnaž sa predstierať že nie si zlomená.
Počuješ tie zvony?
Aj stromy na tomto mieste cítia tvoj smútok.
Nepros o pomoc, nikto ti nepomôže.
Čo tu ešte hľadáš?
Mala by si odísť z tohto miesta.
Je to ako keď si kopeš vlastný hrob.
A ak odtiaľ dnes odídeš,
nikdy sa sem nevracaj.
Dnes môžeš plakať, kričať, topiť sa...
Ale zajtra to budeš ty,
ktorá bude riadiť svoj život.
Dnes ho miluj,
no zajtra ho môžeš nenávidieť.
Nájdeš iné stromy, iné miesta.
Vzduch ktorý nebude pripomínať tú vôňu.
Nájdeš dážď, ktorý nebude plakať
pre tú istú hlúpu vec...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
ale pekné vyjadrenie pocitov